Recyklovaný betón znižuje emisie aj množstvo stavebného odpadu | ENERGIE-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
VSDS
Belimo

Recyklovaný betón znižuje emisie aj množstvo stavebného odpadu

Japonskí vedci vyvinuli výrobný proces betónu, pri ktorom sa zužitkováva starý odpadový betón aj oxid uhličitý z ovzdušia.

Recyklovaný betón znižuje emisie aj množstvo stavebného odpadu

Foto: Pexels

Betonársky priemysel zaťažuje životné prostredie

Vedci z Tokijskej univerzity predstavujú nový druh betónu, ktorý by mohol znížiť emisie zo stavebného priemyslu. Betón na báze uhličitanu vápenatého sa vyrába z odpadového betónu a oxidu uhličitého zo vzduchu alebo z priemyselných výfukových plynov.

Recyklovaný betón, ktorého výrobu opísali v štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Journal of Advanced Concrete Technology, má potenciál stať sa stavebným materiálom budúcnosti a to predovšetkým v regiónoch, ktorých prírodné zdroje sú obmedzené.

Betón je dnes vo svete všadeprítomný, keďže ide o trvanlivý materiál so všestranným použitím. Betónový priemysel je preto obrovský a spájajú sa s ním aj nezanedbateľné dopady na životné prostredie.

Podľa odhadov pochádza približne 7 % svetových emisií oxidu uhličitého z výroby a využitia cementu, ktorý je hlavnou zložkou betónu. Veľký podiel z týchto siedmich percent pripadá na vápno, ktoré je pre výrobný proces nevyhnutné a zvyčajne sa získava pálením.

Vápno extrahujú z odpadového betónu

Profesor Ippei Maruyama a profesor Takafumi Noguchi z Katedry architektúry na Tokijskej univerzite teraz navrhujú nový spôsob znižovania emisií z používania betónu, ktorého účinnosť už stihli otestovať.

Vyvinuli metódu, pomocou ktorej je možné odpadový betón a zachytený oxid uhličitý skombinovať a pretransformovať do použiteľnej podoby betónu, ktorý je založený na uhličitane vápenatom.

Profesor Marujama sa inšpiroval mechanizmom, pomocou ktorého sa niektoré vodné organizmy časom menia na fosílie, a zaujímalo ho, či by sa rovnaký proces, ktorý vytvára tvrdé nánosy uhličitanu vápenatého z odumretej organickej hmoty, nedal uplatniť aj na výrobu betónu.

foto: Pexels

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. mackovic@zvc.sk10.11.2021 (12:05)
    Ide o výskum, ktorý sa pravdepodobne nikdy nedostane do praxe. Oveľa väčšie šance ma koncept karbonizácie starého drveného betónu pecnými plynmi v cementárni, čo má dvojitú výhodu: 1. znižovanie emisií CO2 v cementárni a 2. karbonizovaný materiál má hydraulické vlastnosti podobné elektrárenskému popolčeku a bude môcť byť použitý ako prísada do cementu.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komentár. Sú to nové výdavky aj stratené príležitosti. Zastropovanie energií nie je zadarmo

Komentár. Sú to nové výdavky aj stratené príležitosti. Zastropovanie energií nie je zadarmo

Raz je to nová daň, inokedy dotácia. Cenové stropy sa realizujú rôznymi spôsobmi. Každý z nich ale má svoje náklady aj nezamýšľané dôsledky. Tu sú štyri príklady.

Tomáš Rajčan: Trh s elektrinou funguje, ceny odrážajú výkonovú nerovnováhu

Tomáš Rajčan: Trh s elektrinou funguje, ceny odrážajú výkonovú nerovnováhu

Zabezpečiť výkonovú rovnováhu sústavy nebude možné bez plynových elektrární, ukazuje analýza.

Kto a z čoho zaplatí „garantované“ ceny energií? Štát má iba dve možnosti

Kto a z čoho zaplatí „garantované“ ceny energií? Štát má iba dve možnosti

Miliardy eur na garantované ceny elektriny a plynu pre spotrebiteľov vláda nevyčaruje, musí ich odniekiaľ zobrať.