Podnik chce zlepšiť kvalitu ovzdušia. Na rozhodnutie úradu čaká už rok

Priemyselné podniky sa neustále snažia zvyšovať nielen nákladovú a energetickú efektívnosť produkcie. Rastúci tlak na ekologické štandardy núti výrobcov zaoberať sa viac aj dopadmi svojich aktivít na životné prostredie. Paradoxne, ten kto nové technológie najviac vyžaduje, ich zavádzanie často aj najviac brzdí. Štát.

Investície spoločnosti Duslo sa zameriavajú na dekarbonizáciu, ochranu ovzdušia a vôd. Priemyselný podnik okrem vlastnej teplárne prevádzkuje aj spaľovňu odpadov, či čistiareň odpadných vôd. V súčasnosti pripravuje projekt rekultivácie skládky a na starom odkalisku chce postaviť fotovoltickú elektráreň. V pláne je aj výstavba veterného parku a výroba zeleného vodíka.

Od roku 1990 po súčasnosť znížil podnik emisie CO2 o takmer 69 %, do ovzdušia vypúšťa o 94 % menej všetkých emisií. Všetky investičné akcie vyžadujú nielen stavebné povolenie, ale väčšina podlieha aj zisťovaciemu konaniu z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V článku sa dozviete:

• akú časť z celkového počtu administratívnych konaní v oblasti životného prostredia tvoria oznámenia o zmene činnosti,
• aké projekty podliehali tomuto postupu podľa zákona, hoci logicky by nemuseli,
• prečo podnik nevyrába vlastnú elektrinu z odpadnej pary, hoci by mohol,
• o koľko dní vzrástla lehota pre vyjadrenie ministerstva a koľko dní stanovuje zákon,
• prečo je pre kvôli povoľovaciemu procesu a pomalosti úradov ohrozená investícia podniku do zlepšovania ovzdušia.

Legislatíva v oblasti životného prostredia sa týka aktivít podniku do takej miery, že podľa zástupcu spoločnosti „ani fúrik sa nemôže preniesť z jedného areálu do druhého bez posúdenia činnosti úradmi.“

Zbytočné posudzovanie zmeny činnosti

Duslo muselo pre realizáciu investícií v období rokov 1994 až 2024 absolvovať celkovo 70 administratívnych konaní v oblasti životného prostredia. Z toho 42 sa týkalo oznámenia o zmene činnosti.

Pritom dopady na okolité prostredie boli zanedbateľné. „Je otázne, či tie aktivity majú nejaký nepriaznivý vplyv na životné prostredie a či vôbec bolo potrebné zisťovať negatívny vplyv,“ myslí si Richard Katunský.

Zástupca spoločnosti vyčíslil aj početnosť konaní o zmene činnosti podľa rokov. Zatiaľ čo v roku 1994 nebolo ani jedno, v roku 2016 najviac. Podnik riešil až 10 oznámení o zmene činnosti. V ostatných dvoch rokov počet dosahuje číslo 8.

Elektrina z odpadného tepla zatiaľ nie je

Zisťovacie konanie sa tak realizovalo napríklad pri rekonštrukcii záchytnej nádrže v ČOV, rekonštrukcii potrubných rozvodov, či výmene horáka na existujúcom technologickom zariadení. Povinnosti podlieha aj využitie energetického potenciálu odpadovej pary pri vlastnej výrobe elektriny.

„Ak by sme to realizovali ako samostatnú investíciu, nedosiahli by sme prahovú hodnotu pre zisťovacie konanie. Ale tým, že ide o prevádzku v rámci chemického priemyslu, hoci sa žiadnym spôsobom neovplyvňuje technologický proces z chemického hľadiska a ide iba o využitie vedľajšieho produktu vo forme odpadu, podľa ministerstva životného prostredia musíme ísť do zisťovacieho konania,“ objasňuje R. Katunský.

Investícia sa tak časovo predlžuje a namiesto plánovaného spustenia v polovici minulého roka podnik v súčasnosti iba získava stavebné povolenie. „Ide o časovú stratu pol roka a zmarené zdroje. Už šesť mesiacov sme mohli vyrábať vlastnú elektrinu z odpadovej energie.“

Zo 40 na 150 dní

Od roku 2015 absolvoval priemyselný podnik 31 prvostupňových rozhodnutí o zmene činnosti, kde je zákonom stanovená lehota na vyjadrenie ministerstva do 30, v odôvodnených prípadoch do 60 dní. V štandardnom termíne stihlo MŽP SR rozhodnúť iba v jednom prípade, do dvoch mesiacov pri 11 projektoch. Až 19 rozhodnutí bolo vydaných po uplynutí 60 dní.

„Extrémnym prípadom bolo konanie trvajúce 316 dní. Ak sa k tomu priráta nasledovné konanie o povoľovaní stavby, výmena zariadenia v prevádzke trvá viac než rok. Pritom napríklad v Írsku by sa to dalo zrealizovať za 80 dní,“ počíta zástupca spoločnosti.

R. Katunský sa pozrel aj na dĺžku konaní projektov podniku v minulosti a dnes. V rokoch 2015-16 trvalo MŽP SR vydanie rozhodnutia o zisťovacom konaní v priemere 41 dní. V rokoch 2017-19 už 96 dní. V období rokov 2020 až 2023 narástol počet dní na 149.

Ročné čakanie na rozhodnutie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.