Podniky sú pod tlakom, aby znižovali emisie. Pomôžu nové technológie a partneri

Otázka znižovania emisií sa v priemysle stáva čoraz naliehavejšou. Ako sa zmenila legislatíva o ochrane ovzdušia v poslednej dekáde? Aké majú priemyselné podniky reálne možnosti znižovať svoju uhlíkovú stopu? A kto napokon vyhrá preteky v dekarbonizácii?

Prísnejšia legislatíva

Nie je novinkou, že na Slovensku ako v členskom štáte Európskej Únie už istý čas platia prísnejšie pravidlá na ochranu ovzdušia a povolené emisie vo výrobe. Od roku 2013 platí na Slovensku zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPKZ), ktorý preniesol do nášho právneho rámca európsku smernicu o priemyselných emisiách (2010/75/EÚ).

V praxi to znamenalo viacero povinností pre prevádzky, najmä zavedenie systému integrovaných povolení pre veľké priemyselné zdroje, ďalej povinnosť využívať najlepšie dostupné technológie (BAT) a prísnejšie monitorovanie, či sankcie za prekročenie kvót. Ak podnik zásadne zmenil svoju prevádzku, musel zároveň do štyroch rokov aktualizovať svoje integrované povolenie.

Novší zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia posunul pravidlá ešte ďalej. Spresnil emisné limity a povinnosti aj pre menšie zdroje, zaviedol jednotnejší systém povolení pre stacionárne zdroje a pre existujúce prevádzky stanovil prechodné lehoty. Mnohé podniky sa tak s novými požiadavkami stretli len nedávno. 

Preteky v dekarbonizácii

V tomto prostredí sa priemyselné podniky ocitajú pod rastúcim tlakom - nielen legislatívnym, ale aj spoločenským. Dekarbonizácia, teda znižovanie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov z výrobných, energetických a dopravných procesov, je dnes nevyhnutnosťou.

Ako na to?

V prípade teplární sa efekt dosahuje zmenou paliva, najčastejšie prechodom z uhlia na zemný plyn, resp. na obnoviteľné zdroje energie, akými sú biomasa, biometán či zelený vodík.

Ďalšou možnosťou je zvyšovanie energetickej efektívnosti pomocou modernizácie zariadení, ako sú motory, kotly, spaľovacie komory, zavedenie rekuperácie tepla a následné zníženie spotreby energie. V prípade chemických závodov pomôže implementácia technológii, ktoré zachytávajú CO₂ z procesov a uložia ho pod zem.

Zmenou výrobných procesov je možné nahradiť parný reforming zemného plynu zeleným vodíkom, prípadne zvýšiť využitie nízkouhlíkových surovín v hutníctve.

Podniky tak stoja pred dilemou: ako naplniť nové pravidlá, udržať krok s dekarbonizačnými trendmi a zároveň neohroziť svoje podnikanie?

Technologickí partneri ako riešenie

Odpoveďou je spolupráca so skúsenými dodávateľmi v rámci EPC projektu (Engineering, Procurement, Construction), ktorí dokážu navrhnúť a dodať riešenie na kľúč. Jedným z takýchto partnerov je aj spoločnosť ENSECO, a. s.

ENSECO pôsobí v oblasti energetiky od svojho vzniku. Firma sa špecializovala na spúšťanie jadrových zariadení, teda pri zdroji, ktorý je sám osebe dekarbonizovaný. Postupne sa vyprofilovala na dodávateľa komplexných služieb, od projekcie cez dodávky a montáž až po uvedenie do prevádzky a príslušné skúšky. Neskôr svoju pôsobnosť rozšírila aj za hranice jadrového segmentu.

V súčasnosti je zapojená v projekte výmeny zdroja tepla pre konečného klienta MH Teplárenský holding, má za sebou modernizačné projekty pre Naftu, Pozagas a realizuje kompletnú dekarbonizáciu výroby tehelného závodu Wienerberger v Zlatých Moravciach, kde okrem technológie dodáva aj stavebnú časť a elektro činnosti.

„Pri dekarbonizácii nejde o krátkodobý trend, ale o dlhodobú transformačnú cestu. A práve technologickí partneri, vycvičení v najprísnejších podmienkach, dokážu zabezpečiť, že prechod bude bezpečný, efektívny a udržateľný. Vaša procesná technológia bude u nás v dobrých rukách,“ hovorí Ing. Michal Hrdina, generálny riaditeľ spoločnosti ENSECO.

Spoločnosť Enseco je komunikačným partnerom Energie-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.