EÚ v plynovej kríze nemá vyhrané, tvrdia audítori. Medzi štátmi vidia málo solidarity

Zemný plyn zohráva v európskych ekonomikách zásadnú úlohu. Tesne pred inváziou Ruska na Ukrajinu v roku 2022 tvoril plyn približne štvrtinu hrubej spotreby energie v EÚ. V tom istom roku sa z plynu vyrábalo viac ako 20 % elektrickej energie v EÚ a takmer 40 % jej tepla.

Vzhľadom na to, že EÚ pri klesajúcej vlastnej produkcii absolútnu väčšinu spotreby pokrýva dovozom, je bezpečnosť dodávok plynu zásadná. Ruská agresia proti Ukrajine a následný vývoj v energetiky však kompletne prekreslili mapu.

Európsky dvor audítorov (EDA) sa vo svojej najnovšej správe pozrel na to, ako Únia na krízu reagovala, aký efekt mali prijaté opatrenia a ktoré otázky zostávajú stále otvorené. Audítori pritom poukazujú, že ak má byť EÚ plne pripravená na novú plynovú krízu, treba vyriešiť závažné problémy.

„Kríza vyvolaná rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu v roku 2022 bola skúškou odolnosti EÚ voči náhlej zmene dodávok plynu. Hoci ceny zaznamenali prudký nárast so značnými nákladmi pre rodiny a podniky, mali sme šťastie, že nedošlo k zásadnému nedostatku plynu“, uviedol Joao Leao, člen EDA zodpovedný za audit.

„Vzhľadom na závislosť od zahraničného plynu nemôže byť EÚ nikdy spokojná so svojou bezpečnosťou dodávok. A spotrebitelia nemajú žiadne záruky dostupnosti v prípade veľkého nedostatku v budúcnosti,“ podotkol.

EÚ počas krízy síce dosiahla svoj cieľ znížiť dopyt po plyne o 15%, ale audítori neboli schopní určiť, či to bolo len vďaka opatreniam samotným alebo aj vďaka vonkajším činiteľom, vysokým cenám plynu a teplej zime.

Podobne štáty splnili povinnosť naplniť zásobníky plynu v celej EÚ na 90 % a cieľ bol dokonca prekročený. Aj tu však podľa audítorov nie je zrejmé, či a do akej miery za to môžu opatrenia vlád. Rovnako tak bol zavedený cenový strop pre ceny plynu na burze, ktorý ale v praxi kvôli poklesu cien nezohral úlohu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.