Peter Robl: Obnova budov nie je iba o energetickej hospodárnosti, zateplení a vykurovaní

Schválenie Plánu obnovy SR Európskou komisiou otvára dvere k masívnej podpore obnovy budov. Emisie skleníkových plynov v sektore budov predstavujú podstatnú časť celkového objemu emisií. Zároveň ide o segment, kde sa dá, podľa niektorých názorov, zníženie dosiahnuť nákladovo najefektívnejšie.

Aj preto prišla vlani Európska komisia s novou iniciatívou, ktorej zámerom je zvýšiť tempo, kvalitu a hĺbku obnovy budov v EÚ. Výsledkom má byť zníženie emisií budov o 60 % do roku 2030, pokles spotreby energií o 14 %, pričom spotreba energií na vykurovanie by sa mala znížiť o 18 %.

“Európska komisia vníma obnovu budov komplexnejšie. Nie iba ako zateplenie a výmenu okien. Hovorí už aj o zvýšení odolnosti, príprave na automatizáciu, meranie, riadenie, zníženie tvorby odpadu a emisií,” predstavil zámery európskeho konceptu obnovy budov Peter Robl zo združenia "Budovy pre budúcnosť" na konferencii "Vykurovanie 2021".

V článku sa dozviete:

• s akými opatreniami prichádza Európska komisia v oblasti obnovy budov,
• ktoré opatrenia majú najväčší prínos pre Slovensko,
• prečo sa podmienky pre obnovu bytových domov v Európe líšia,
• prečo obnova budov nie je iba o energetickej hospodárnosti,
• prečo je pri obnove niektorých verejných budov dôležitá flexibilita a ako súvisí s demografickým vývojom,
• akú úlohu pri obnove budov budú zohrávať garantované energetické služby,
• aké opatrenia môžu podľa združenia "Budovy pre budúcnosť" pomôcť obnove budov na Slovensku,
• čo považuje združenie za kľúčové,
• akými nástrojmi sa bude obnova budov financovať.

V nasledujúcich desiatich rokoch chce EK dosiahnuť zdvojnásobenie obnovených bytových a nebytových budov. “Slovensko je na tom relatívne dobre, problém je skôr v hĺbke než kvantite obnovy,” myslí si.

Opatrenia, s ktorými prichádza Brusel, sa zameriavajú na posilnenie predpisov a noriem energetickej hospodárnosti budov, zabezpečenie financovania obnovy, či posilnenie kapacít a technickej asistencie pre vlastníkov budov.

“Osobitná pozornosť sa venuje energetickej chudobe domácností, čo je téma aj pre Slovensko. Ďalej verejným budovám, ktoré by mali ísť z pohľadu obnovy príkladom, a tiež modernizácii vykurovania a chladenia.”

Obnova nie je iba o plášti budovy a vykurovaní

Združenie analyzovalo návrh EK a vybralo opatrenia, ktoré sú podľa neho najviac prínosné pre obnovu budov na Slovensku. Zároveň upozorňuje na niektoré problémové body. Napríklad pri bytových budovách sa podmienky líšia v západnej a východnej Európe.

Zatiaľ čo na západe vlastnia bytové domy rôzne družstvá a súkromné spoločnosti, ktoré ich prenajímajú užívateľom, vo východnej Európe prevláda súkromné vlastníctvo bytov. Táto skutočnosť vytvára odlišné predpoklady pre realizovanie obnovy.

“Obnova budov nie je to iba o energetickej hospodárnosti, rekonštrukcii obálky budovy, hoci to je prvá vec, ktorú treba realizovať. Nie je ani o technickej časti súvisiacej s vykurovaním a chladením. Obnova má viacero rozmerov,” vysvetľuje P. Robl.

Dôležitá bude aj kvalita vnútorného prostredia, teda zabezpečenie výmeny vzduchu, kvalitného denného a umelého osvetlenia, tepelného komfortu počas celého roka, akustickej pohody.

Pri verejných budovách bude podstatná aj flexibilita ich využitia. “Aj Slovensko prechádza demografickými zmenami. Dnešné materské školy môžu byť v budúcnosti vhodné ako domovy sociálnych služieb pre dôchodcov. Je dôležité, aby tieto priestory boli jednoducho prispôsobiteľné,” hovorí.

Čo môže pomôcť obnove budov 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.