Biomasa a jej úprava na
tuhé biopalivá sú v posledných rokoch silnou alternatívou k tradičným fosílnym palivám, ako je zemný plyn, alebo uhliu. Je to aj vďaka emisným limitom a vzrastajúcim cenám konvenčného paliva.
Skúsenosti z praxe dokazujú, že teplom z biopaliva je možné
zásobovať takmer každý typ objektu.
Využitiu
biomasy v podmienkach Slovenska sa venoval aj Ing. Ján Gardian, projektový manažér pre stredný a západný región spoločnosti HERZ, na konferencii o vykurovaní.
Vlastnej realizácii vykurovania objektu biomasou predchádza
dôkladná projektová príprava.
Pri návrhu zdroja tepla na
biopalivo musíte vychádzať - podobne ako pri akomkoľvek inom palive - požiadavke na zabezpečenie tepla, štruktúru výkonu v letnej a
zimnej prevádzke, požiadaviek na prevádzku a reguláciu
zariadenia, dispozičných možností kotolne a skladu paliva.
„Následný technický návrh predstavuje výber vhodného
zariadenia, návrh umiestnenia technológie, riešenie skladovania a
dopravy paliva, požiadavky na súvisiace profesie a bezpečnosti
prevádzky zdroja tepla a teplej vody,“ uvádza Ján Gardian.
Prevádzka moderných zariadení na štandardné tuhé biopalivá
je dnes spravidla plne automatická, s minimálnymi požiadavkami
na obsluhu a údržbu takýchto zariadení, takže jeho obsluhu
bez problémov zvládne aj majiteľ rodinného domu, ako aj
profesionálny výrobca tepla a teplej vody.
Moderné zariadenia
sú vybavené automatickým čistením horáka, výmenníka tepla,
prípadne i automatickým zapaľovaním. Spaľovací proces je
zároveň riadený elektronickou reguláciou a výkon kotla sa
automaticky prispôsobuje potrebe tepla.
Pelety | Foto: Energie-portal.sk
Aké zvoliť palivo
Otázka voľby biopaliva je s výnimkou firiem, ktoré si
môžu produkovať palivo sami (napríklad nábytkárske
a drevospracujúce firmy), pre investora najdôležitejšia.
Treba zvážiť dostupnosť biopaliva v regióne, jeho logistiku
ako aj priestorové možnosti na sezónne uskladnenie.
V zásade je možné vykurovať každý objekt peletami aj s drevnými štiepkami.
„Najmä v prípade menších
objektov je však potrebné uvedomiť si, že zariadenia menších
výkonov sú citlivejšie na kvalitu biopaliva, čo sa týka frakcie
i hladiny vlhkosti. Napríklad drevné štiepky vzhľadom na svoje
vlastnosti – nižšiu výhrevnosť a sypnú hustotu
v porovnaní s peletami – si vyžadujú väčšie
skladovacie priestory, resp. častejšie plnenie skladu ako pelety,“
uvádza Ján Gardian.
V sklade drevných štiepok je potrebné v každom
prípade použiť pružinové alebo kĺbové miešadlo, ktoré je
univerzálnym systémom pre drevné štiepky i pelety, ale je
finančne náročnejšie ako peletový dopravník, ktorý možno
použiť v prípade vykurovania čiste len peletami.
V kotolniach rodinných domov sa preto častejšie využívajú
kotly na pelety. Existujú však aj výnimky a v praxi sa
môžeme stretnúť aj s 20 kW kotlom na drevné štiepky v
novostavbe rodinného domu.
Pre veľké kotly je vhodnejšia štiepka
Pri kotloch vyšších výkonov tieto vystupuje do popredia skôr
otázka palivových nákladov, z hľadiska ktorých vychádzajú
drevné štiepky (podľa hladiny vlhkosti a výhrevnosti) v porovnaní
s peletami 2-4 krát lacnejšie.
V prospech peliet v kotolniach
s výkonmi rádovo 100-500 kW skôr hovoria požiadavky na
prevádzku – minimalizácia obťažovania okolia, napríklad
návštevníkov hotela – hlukom, prípadne prachom pri dovoze
drevných štiepok do skladu, ďalej frekvencia plnenia skladu –
príjazd a odjazd nákladných automobilov a podobne.
„V prípade
v zime ťažko dostupných miest ako sú horské chaty a hotely
sa javia pelety jednoznačne výhodnejšie ako drevná štiepka,“
objasňuje expert spoločnosti HERZ.
„Z našich skúseností vyplýva, že budovy občianskej
vybavenosti možno rovnako vykurovať drevnými štiepkami ako aj
peletami. Počet inštalovaných zariadení na pelety len málo
prevyšuje počet zariadení na drevné štiepky. Podobne je to i v
hoteloch a penziónoch,“ dodáva.
V bytových domoch prevládajú kotolne na pelety. Naopak
kotolne slúžiace pre sústavy CZT najčastejšie využívajú ako
biopalivo drevné štiepky väčších frakcií (G50, G100) a hladina
vlhkosti až do 50 %.
Sklady biopaliva sa najčastejšie
vybavujú tzv. posuvnými podlahami.
V týchto prípadoch je podľa Jána Gardiana dôležité
vyriešiť efektívne plnenie skladu biopaliva. Okrem klasických
nakladačov sa používajú aj automatické plniace systémy
pozostávajúce z násypky biopaliva a dopravného systému
na plnenie skladu, ktoré umožňujú optimálne naplnenie skladu.
Pelety sú stále novinka
Tuhé biopalivo má svoje miesto vo vykurovaní rodinných domov,
bytových domov, ale aj v sústavách CZT. Pri zvážení
všetkých pre a proti v konkrétnom prípade často vyjde
práve tuhé biopalivo ako najvhodnejšie i ekonomicky
najvýhodnejšia alternatíva. „Je zaujímavé, že v Rakúsku
je to bez prerušenia už od pradávna, no na Slovensku je to stále
ešte v tieni fosílnych palív, ktoré sú importované a výrazne
drahšie,“ uzatvára Ján Gardian.
Spracované z príspevku: Ing. Ján Gardian – Využitie
biomasy v podmienkach Slovenska | Zborník prednášok z 23.
medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie VYKUROVANIIE 2015,
2. - 6. marec 2015, Stará Ľubovňa
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.