Pavol Široký: Ak znížime energetickú náročnosť HDP, môžeme odstaviť až tri jadrové reaktory

Smerovanie energetickej politiky má byť podľa Širokého založené na energetických úsporách a efektívnom využití energie.

Nedávno ste vystupovali v médiách v súvislosti s backloadingom emisných povoleniek. Je podľa Vás emisná politika v Európe správne nastavená?

Problémom obchodovania s emisiami je, že cena uhlíka išla v poslednom období výrazne dole, čiže sa strácala motivácia pre firmy, aby investovali do nízkouhlíkových technológií. Tento trend spôsobil aj fakt, že v predchádzajúcom období dostávali veľké spoločnosti výrazné nadalokácie.

Ak by najväčšie slovenské firmy tieto nadalokácie predali za priemernú cenu firemných emisií, mohli by na tom zarobiť viac ako 600 miliónov eur, bez toho, aby znížili čo i len tonu CO2. A to je obrovský problém. Práve vďaka týmto trendom je aktuálne na trhu veľký prebytok voľných emisných povoleniek a tým pádom nie je dôvod na to, aby ich cena išla hore.

Ako by sa mala situácia s emisnými povolenkami vyvíjať ďalej?

My sme už v minulosti požadovali, aby bolo v rámci EU stiahnutých 2 miliardy ton povoleniek, pričom neskôr prišiel kompromisný návrh na 900 mil. ton. Pokiaľ však bude toto stiahnutie iba dočasné, nezabráni to krachu emisného systému. Efektívne by bolo, aby sa tieto povolenky už nevrátili do systému obchodovania s emisiami. Stiahnutie povoleniek môže výrazne zvýšiť cenu uhlíka, v dôsledku čoho pôjde ekonomika uhoľných elektrární do červených čísel.

Zvýšenie cien emisných povoleniek však môže ovplyvniť aj nárast cien elektriny.

Nemyslím si, že by dochádzalo v dôsledku stiahnutia povoleniek k výraznému zdražovaniu elektriny. Nárast ceny ovplyvňujú iné veci, ako podporné mechanizmy pre uhlie. Napríklad podpora ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre je ekonomicky absolútne nerentabilná v našom trhovom prostredí.

V súvislosti s návrhom energetickej politiky, ktorá určuje ciele a priority v energetike do roku 2035 ste ostro vystupovali voči verejnej diskusii k tomuto materiálu.

To čo ministerstvo hospodárstva predstavilo, nebola verejná diskusia. Uverejniť na internetovej stránke rezortu dvojvetový oznam, že verejnosť môže zasielať svoje pripomienky, to nie je verejná diskusia. Zároveň nebolo možné, aby sme v priebehu dvoch týždňov zaujali stanovisko k takémuto závažnému a rozsiahlemu materiálu.

Aktuálne sa plánujeme k tomuto návrhu verejne vyjadriť v najbližších dvoch mesiacoch v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Aké sú vaše najväčšie výhrady voči návrhu energetickej politiky SR?

Určite je to podpora ťažby, spaľovania uhlia a rozvoj jadrovej energetiky . Problematické sú aj nedostatočne rozoberané úspory energie a jej efektívne využívanie. V súvislosti s OZE je problémom najmä postupné utlmovanie podpory a rozvoja.

Ako by mala podľa Vás vyzerať energetická koncepcia na Slovensku a ktoré oblasti energetiky by sa mali do budúcna podporovať?

V prvom rade treba ísť cestou maximálneho využitia potenciálu úspor energie a jej efektívnym využívaním. Naše prepočty hovoria, že pokiaľ by sa v našom priemysle dostala výroba jednotky HDP, čo sa týka energetiky a energetickej náročnosti na priemer EU 27, mohli by sme odstaviť hneď dva až tri jadrové reaktory.

Dnes má Slovensko troj až štvornásobne vyššiu energetickú náročnosť na produkciu HDP. A aj keď spotreba energií v priemysle za posledných 25 rokov klesá, stále máme pomerne veľkú energetickú náročnosť, čím sa zhoršuje konkurencieschopnosť našich firiem.

Povedzme, že sa podarí znížiť energetickú náročnosť v priemysle. Trendovo by však mala spotreba energie aj tak rásť.

To nie je vôbec pravda. Je to je fáma, ktorú tu šíria politici, aby získali podporu pre výstavbu veľkých elektrární. Realita dohľadateľná na štatistickom úrade je taká, že klesá priemerná spotreba primárnych zdrojov energie už minimálne 15 rokov o 1 až 1,5 percenta ročne, pričom v prípade elektriny sa udržujeme na úrovni spotreby, ktorá bola pred 10 až 15 rokmi.

Súhlasíte s tým, aby bola každá krajina schopná zabezpečiť si svoju energetickú sebestačnosť?

Do určitej miery je samozrejme energetická sebestačnosť dôležitá pre bezpečné fungovanie štátu. Nemyslím si však, že by sa mala realizovať automaticky podľa jednotlivých štátov.
Praktickejšie by bolo založiť túto sebestačnosť na regionálnych princípoch, teda využívať energetický potenciál, ktorý je v jednotlivých regiónoch.
Z hľadiska využitia energetických zdrojov je podľa mňa nesprávny systém ktorý funguje na Slovensku, v Čechách, či Poľsku, t.j. princíp veľkých centralizovaných zdrojov, kde elektrinu musíme prevážať na stovky kilometrov k zákazníkom .

Napríklad Slovensko má geografické predpoklady na využitie hydroenergetického potenciálu. Sú podľa Vás vodné elektrárne vhodný spôsob výroby elektriny?

Momentálne je už hydroenergetický potenciál Slovenska z väčšej časti vyčerpaný. Na druhej strane je tu stále veľký potenciál pre malé vodné elektrárne. Práve tie môžu byť dobrým spôsobom ako vyrábať elektrinu, samozrejme za predpokladu, že nebude dochádzať k prehradzovaniu tokov riek.

Čo si myslíte o bioplynových staniciach a využívaniu potravinárskych surovín pri ich prevádzke?

V zásade podporujem využívanie bioplynu na Slovensku, najmä v menších elektrárňach. Nesúhlasím však s tým, aby v nich boli využívané potraviny. Je preto dôležité nastaviť systém tak, aby napríklad nebolo výhodnejšie vypestovanú kukuricu priamo využívať v bioplynových elektrárňach.

Aktuálne možno sledovať na Slovensku trend znižovania podpory OZE: novela zákona o OZE, či retroaktívna daň pre fotovoltiku. Aký je Váš postoj k avizovanému utlmovaniu štátnej pomoci pre túto oblasť?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.