Pasívne domy šetria náklady na energiu a môžu byť aj mimoriadne atraktívne.
Udržateľná a energeticky efektívna architektúra je už
dlhšie „požiadavkou dňa“, napriek tomu jej však venujeme
pomerne málo pozornosti pod zámienkou, že ide
o mimoarchitektonické problémy.
V skutočnosti je tu požiadavka na integrovaný prístup,
bez ktorého nedokážeme nové úlohy (vrátane zvyšujúcich sa
nárokov na energetickú hospodárnosť budov) efektívne plniť.
Na
vyvrátenie mýtu o obmedzení tvorivej slobody
„tepelnotechnickými“ požiadavkami predstavil
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD. z Fakulty
architektúry STU Bratislava na konferencii VYKUROVANIE
2016 niekoľko úspešných projektov zo súťaže Passive
House Architecture Award .
Čo je pasívny dom?
Pasívny dom je výsledkom snahy postaviť energeticky úsporný
dom pomerne lacno, s minimom techniky, ideálne bez potreby
vykurovacieho systému na zabezpečenie tepelnej pohody v zime.
Dosahujeme to veľmi dobrou tepelnou izoláciou, konštrukciami
bez tepelných mostov, prevládajúcim zasklením orientovaným na
južnú stranu pre pasívne využívanie slnečného žiarenia
a utesnením pre minimalizáciu tepelných strát infiltráciou.
Čerstvý vzduch je spravidla privádzaný riadeným vetraním
s rekuperáciou tepla. Dosiahnutie optimálnej tepelnej pohody
pasívneho domu čisto „pasívnym“ spôsobom nie je v našich
klimatických podmienkach reálne, potrebujeme minimálne doohrev
privádzaného vzduchu, častejšie však inštaláciu ďalšieho
rozvodu tepla.
„Môžeme očakávať, že s vývojom komponentov
s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami (napríklad
vákuových zasklení) sa viac priblížime k méte
zjednodušenia techniky pasívneho domu,“ vysvetľuje Henrich
Pifko.
Pasívny dom v Pezinku (H. Pifko)
Pasívny dom (podľa definície Passivhaus Institut Darmstadt, Dr.
Wolfgang Feist) je budova s veľmi nízkou potrebou energie na
prevádzku, ktorá pri zabezpečovaní požadovanej tepelnej pohody
spĺňa tieto základné požiadavky:
merná potreba tepla na vykurovanie/chladenie (MPT) najviac
15 kWh/m2 (a/alebo merná tepelná strata najviac 10 W/m2),
zmeraná vzduchová priepustnosť konštrukcie („Blower-Door
Test“ - BDT) n50 najviac 0,6 h-1
maximálna potreba primárnej energie (MPPE) najviac 40
kWh/m2 (pre vykurovanie, prípravu OPV, vetranie a pomocne
technické zariadenia) a 120 kWh/m2 vrátane osvetlenia a
domácich či kancelárskych spotrebičov.
Passive House Architecture Award 2012
Do prvého ročníka architektonickej súťaže Passive House
Architecture Award sa mohli zapojiť zrealizované objekty, ktoré
spĺňajú kritériá pasívneho domu, a porota spomedzi nich
vybrala ocenené riešenia.
Prvú cenu získal pasívny bytový dom na predmestí Bernu (Halle
58 Architekten). Henrich Pifko ju hodnotí ako komornú, subtílnu
hmotu, takmer transparentnú a doslova sa vznášajúcu nad
trávnikom vo forme štíhleho klinu, ktorý nenarúša mierku
okolitej zástavby.
Drevená konštrukcia je doplnená neveľkým
množstvom betónu, vonkajšie tienenie v podobe roliet pred
balkónmi lemujúcimi južnú a západnú stranu domu vnáša
dynamiku do pokojnej kompozície.
Bytový dom na predmestí Bernu, Halle 58
Architekten, foto Christine Blaser a Miestny úrad obce St.
Gerold v Rakúsku, Cukrowicz Nachbaur Architects, foto Hanspeter
Schiess
Miestny úrad obce St. Gerold v Rakúsku (Cukrowicz Nachbaur
Architects) získal jednu z druhých cien. Minimalistická kocka
zarazená do strmého svahu nadväzuje na vorarlberskú tradíciu
stavania z dreva.
Strohosť jej tvaru kontrastuje
s dramatickosťou okolitej alpskej krajiny, vonkajšie
i vnútorné drevené povrchy však túto budovu približujú
k prírode, zaisťujú zdravé vnútorné prostredie
a demonštrujú dôraz na udržateľný koncept zelenej
architektúry.
Ďalšiu druhú cenu získal skutočne minimálny pasívny dom
z japonskej Kamakury (KEY Architects – Miwa Mori). Na pozemku
s plochou 100 m2, malom aj na japonské pomery,
štíhly dvojpodlažný drevený hranol nenecháva veľa voľného
miesta.
Aj preto architekti vonkajší obytný priestor presunuli na
strešnú terasu, prístup naň je vonkajším schodiskom z obývačky
na poschodí (spálne s menšími nárokmi na preslnenie ostali
na prízemí).
Minimálny pasívny dom z japonskej Kamakury,
KEY Architects – Miwa Mori, foto: KEY-A, a Dom s centrom
alternatívnej medicíny, passivhaus-eco a bucher+hüttinger,
foto: passivhaus-eco
Jedno z čestných uznaní získal dom s centrom
alternatívnej medicíny v nemeckom Bräuningshofe
(passivhaus-eco a bucher+hüttinger). „Zaujal ma jednoduchý
a čistý výraz tejto drevostavby osadenej do voľnej krajiny,
archetypálny tvar obytnej časti je v kontraste s jej
moderným farebným obkladom a prostými plochami okien či
posuvných drevených okeníc,“ konštatuje vo svojom príspevku
Henrich Pifko.
Samostatne fungujúce medicínske centrum má vegetačnú strechu,
k ekologickému konceptu patrí aj využívanie dažďovej vody
a energií z obnoviteľných zdrojov.
Passive House Architecture Award 2014
Ďalší ročník tejto architektonickej súťaže priniesol tiež
zaujímavé riešenia. Jedným z nich je pasívny bytový dom „s
nulovými emisiami“ na Boyen Strasse v Berlíne, ktorý ponúka
21 bytov pre viacgeneračnú komunitu. Dom na okraji vládnej štvrte
vyprodukuje v ročnej bilancii viac energie, než spotrebuje.
Dosahuje to kombináciou štandardu pasívnych domov a využitia
obnoviteľných zdrojov energie (fotovoltika, malá kogeneračná
jednotka, zemný výmenník). Namiesto parkovacích miest sú tu
stojiská pre bicykle. Samozrejmosťou je bezbariérovosť,
zaujímavosťou bol participatívny prístup pri návrhu.
Nulový dom na Boyen Strasse, Deimel Oelschläger
Architekten Partnerschaft, foto DOA, a trojica pasívnych domov
Oravarinne v Espoo (Fínsko), Kimmo Lylykangas Architects, foto
KLA.
Pasívne domy Oravarinne sú v náročnej lokalite a takmer
arktickej klíme, čo si vyžiadalo 40 centimetrov tepelnej
izolácie na betónovej škrupine. „Zaujímavý je poloverejný
priestor medzi domami, pestrosť architektonickej kompozície bola
dosiahnutá krytými terasami okolo izolovaného jadra, atraktívny
výhľad využívajú veľkorysé, no v lete zatienené
zasklenia,“ pokračuje Pifko.
Radový tehlový pasívny dom „Tighthouse“ z 19. storočia
v Brooklyne je príkladom efektívnej obnovy historickej
architektúry v hustej mestskej zástavbe. Jeho náklady na
vykurovanie boli znížené o 90 %. Zároveň je príkladom
kombinácie ochrany kultúrnych hodnôt s moderným prístupom
k architektúre a s reakciou na meniace sa požiadavky
na funkcie a vnútorné priestory.
Obnova brooklynského domu, Fabrica718 a studio
Cicetti, foto H.Zhang a B.Shumway, a fragment štvrte
Bahnstadt, pripravenej na zmenu klímy a s domami
v štandarde PD, foto PHI
Zo zostávajúcich kategórií vyzdvihol Henrich Pifko ešte cenu
pre regióny, ktorú získala Heidelbergská environmentálna
agentúra za predvídavý energetický plán novej štvrte Bahnstadt
a za preukázanie, že koncept pasívnych domov je vhodný aj
pre rozsiahle rozvojové programy.
Zdroj: ŠTANDARD PASÍVNEHO DOMU
– OBMEDZENIE ČI
VÝZVA? | Autor: doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Zborník
príspevkov z konferencie VYKUROVANIE
2016, krátené, upravené
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.