Slovensko má nízky podiel OZE, ale takmer najčistejšiu výrobu elektriny v EÚ, píše Andrej Hanzel.
Minulý týždeň Energie-portal.sk priniesol článok o podiele obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na výrobe elektriny, kde jeden z hlavných údajov nie je v nadpise spomenutý. V grafe sú porovnávané údaje za druhý štvrťrok 2025. Príroda však má rôzne periodicity. Dnes, keď sa znižuje rozdiel medzi zimou a letom, je kvartál skôr iba účtovnou periodicitou.
Na nasledujúcom grafe sú zobrazené hodnoty, ktoré hovoria o tom, aké percento tvorí z celkovej výroby OZE tvorí vodná energia. Z údajov jasne vidieť, že vo viacerých krajinách je podiel vodnej výroby pri hodnotení OZE rozhodujúci.
Graf: Spracovanie autora / IEA
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú z rôznych dôvodov. Hlavným dôvodom je najmä reliéf krajiny. Rovinné krajiny majú málo vodnej výroby a hornaté krajiny majú viac vodnej energie.
Výroba elektriny postavená na vode je závislá od podmienok, ktoré súvisia s meteorológiou. Ak je vodnatý rok, výroby je viac, ak je však vody menej, tak vodnej výroby je menej.
Nasledujúci graf ukazuje, aké je percento medzi maximálnou a minimálnou výrobou počas rokov 2014 - 2024. Zvolil som posledných 10 rokov, vtedy sa už v Európe nestavali veľké vodné elektrárne a nové inštalácie už nevstupujú do štatistiky.
Graf: Spracovanie autora / IEA
Graf ukazuje podiel najmenej vodnatého roku s výrobou v najviac vodnatom roku. Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami dosahuje v jednotlivých krajinách veľké rozdiely, napríklad 10 TWh v Rakúsko, 25 TWh vo Francúzsku, 30 TWh v Taliansku či 40 TWh v Nórsku. Na Slovensku je to cca 1 TWh.
Tento rozdiel priniesla príroda a je vidieť, že bezpečnú a spoľahlivú dodávku elektriny dlhodobo nie je možné postaviť na obnoviteľných zdrojoch energie.
Slnko v našej geografickej polohe má medziročné rozdiel ±10%, čo pri súčasnom inštalovanom výkone cca 650 MW znamená rozdiel vo výrobe 65 GWh. Do grafu som zahrnul aj Nórsko, ktoré má takmer celú výrobu elektriny (90 %) zabezpečenú iba vodnými elektrárňami.
Aj z vyššie uvedeného nepovažujem súperenie, kto má koľko OZE, za dôležité. Dôležitý prínos OZE je najmä v znižovaní emisií skleníkových plynov. A v tomto Slovensko má veľmi dobré hodnotenie.
Graf: Spracovanie autora / lowcarbonpower.org
Podľa porovnania má slovenská výroba elektriny síce nízky objem výroby z OZE, ale celkové emisné výsledky v oblasti CO2 na kWh sú pre Slovensko veľmi priaznivé. V kontinetálnej Európe – teda tom území, kde je synchrónne prepojená elektroenergetika - lepšie hodnoty zo všetkých krajín má iba Francúzsko a Albánsko.
Koľko OZE budú musieť postaviť krajiny s oveľa vyšším súčasným podielom výroby OZE, ako má Slovensko, aby dosiahli takúto „gramáž“ CO2 na kWh?
Andrej Hanzel
Autor je energetický expert
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.