Slnko a vietor prvý raz v histórii Európskej únie predbehli fosílne palivá ako zdroj na výrobu elektrickej energie. Podľa odborníka však ide zatiaľ skôr o zhodu okolností než o dlhodobý trend.
Londýnsky think-tank Ember vydal koncom júla správu, podľa ktorej v prvej polovici roka 2020 vyprodukovali obnoviteľné zdroje energie (OZE), vietor, slnko, voda a bio zdroje, 40 % všetkej elektrickej energie v členských štátoch EÚ. Fosílne palivá sa podieľali na výrobe elektriny 34 %.
Je to prvý raz v histórii, keď sa na výrobu elektrickej energie využili v prvom rade OZE a fosílne palivá nedominovali.
V správe sa ďalej uvádza, že k prevahe obnoviteľných zdrojov prispeli najmä nové veterné a solárne zariadenia, ktoré mali 21 % podiel na výrobe elektrickej energie, v kombinácii s priaznivým počasím od januára do júla.
„Vďaka tomu klesli emisie oxidu uhličitého v energetickom sektore Európskej únie o 23 %. Považujeme to za symbolický okamih v rámci transformácie európskeho energetického sektora,“ uviedol analytik spoločnosti Ember, Dave Jones.
Problémom bude nerovnováha výroby
Michal Kolimár, energetický audítor a riaditeľ strediska distribúcie energií spoločnosti PPA Power DS, ktorá patrí do skupiny spoločností PPA CONTROLL, túto správu hodnotí pozitívne, vidí v nej však aj niekoľko „ale“.
„Je to dobrá správa nielen kvôli zredukovaniu množstva skleníkových plynov, ale aj v geopolitických súvislostiach. Keďže EÚ nemá dostatok fosílnych palív, snaží sa rozvíjať iné, najmä zelené technológie výroby elektriny,“ hovorí M. Kolimár.
Expert však zároveň upozorňuje, že väčšinu zelených zdrojov nie je možné regulovať. Počas dňa sa tak objavujú momenty, kedy je tejto energie prebytok, a momenty, keď jej je nedostatok.
„Táto nerovnováha sa v súčasnosti vyrovnáva reguláciou konvenčných zdrojov. Napríklad keď na severe Nemecka zafúka vietor, všetky elektrárne, ktoré môžu, znížia výrobu elektriny. Takto však nie je možné fungovať dlhodobo,“ pokračuje M. Kolimár.
Odborník tvrdí, že napriek dobrej správe o množstve energie vyprodukovanej vetrom a slnkom ostáva zásadnou otázkou, ako naložiť s elektrinou, keď je jej vďaka intenzívnemu vetru prebytok, a, naopak, čo ako situáciu riešiť v prípade nedostatku energie.
„Výzvou pre EÚ je teraz nájsť vhodný druh energetických zásobníkov a implementovať ich do sietí v jednotlivých krajinách. Zatiaľ sa ako sľubné technológie javia najmä batériové zásobníky a veľké elektrolyzéry, ktoré by z prebytočnej elektriny vyrobili vodík na pohon vozidiel,“ hovorí M. Kolimár z PPA Power DS.
Rovnováhu zabezpečí trh
Think-tank Ember upozorňuje, že za priaznivými číslami bola okrem počasia aj koronakríza, ktorá znížila množstvo energie, ktoré potrebujú výrobné závody.
„Vznikla želaná „harmónia“ medzi výrobou a spotrebou, ktorá je však v aktuálnej situácii iba výsledkom náhody,“ upozorňuje energetický audítor M. Kolimár.
Väčšinu dní v roku zatiaľ nedostatky a prebytky elektriny kompenzujú elektrárne na fosílne palivá a objem využitia zelenej energie viac než s počasím podľa odborníka súvisí s inštaláciami nových, moderných elektrární, ktorých počet sa zvyšuje.
„Nad technickými aspektmi sietí existuje ešte ekonomická rovina – trh s dlhodobou aj špičkovou elektrinou, kde sa denne obchoduje s plánovanými aj neplánovanými spotrebami a udalosťami. Trh zabezpečí, že pri mimoriadnych prebytkoch zelenej elektriny sú dni, keď jej cena na spotovom trhu klesá k nule alebo je dokonca záporná. Kto nakupuje na spotovom trhu, môže v taký deň odobrať elektrinu zadarmo alebo dostať za spotrebu zaplatené. Potom však príde deň, keď je elektriny nedostatok, a zaplatí dvojnásobok v porovnaní s ostatnými,“ vysvetľuje M. Kolimár.
Laicky sa dá povedať, že keď zafúka vietor, klesne cena elektriny. Ak sa nájde subjekt, ktorý prebytočnú elektrinu začne spotrebúvať, nemusia sa vypínať elektrárne, ktoré sú v tom čase spustené. Bolo by to veľmi dobré riešenie, lebo kým na aute uberieme plyn veľmi jednoducho, elektráreň je oveľa zložitejší organizmus.
„Tieto ekonomické mechanizmy pomáhajú motivovať priemyselné subjekty, ktoré vedia ovplyvniť svoj odber elektriny, aby využili obdobia nízkej ceny, a tým pomohli sústave udržať stabilitu,“ zdôrazňuje expert.
Vplyv počasia na výrobu je malý
Pred približne desiatimi rokmi posiali Slovensko desiatky nových fotovoltaických elektrární. Príspevky na ich vybudovanie boli veľkorysé, a tak rástli ako huby po daždi. Dnes je však efektivita mnohých z nich otázna. Môže za to počasie?
„Vplyv poveternostných podmienok ovplyvňuje výkon fotovoltaických elektrární minimálne. Naša spoločnosť ich spravuje desiatky a máme vyčíslené, že rozdiely vo výrobe konkrétnej elektrárne v porovnaní medzi rokmi je menej ako jedno percento. Oveľa väčší vplyv na výrobu elektriny má technický stav fotovoltaickej elektrárne,“ vysvetľuje M. Kolimár.
Podľa neho je po desiatich rokoch prevádzky bežné, že vznikne porucha niektorého z tisícov panelov alebo porucha striedača, ktorý mení jednosmerné napätie panelov na striedavé.
Dôležité je poruchy predvídať a, ak sa dá, prípadnú poruchu odstrániť v priebehu pár hodín, inak vznikajú veľké škody.
„Žiaľ, sú tu aj fotovoltaické elektrárne, ktoré neprevádzkujú odborníci a ich výroba dosahuje sotva 80 %. Majiteľ elektrárne väčšinou nevie, aká finančná škoda mu nesprávnym prevádzkovaním vzniká. Každá fotovoltaická elektráreň, ktorá nevyrába na 100 %, nie je len finančnou škodou pre majiteľa, ale aj environmentálnou škodou pre nás všetkých,“ upozorňuje energetický audítor.
O tom, či zelené zdroje budú dominovať aj v druhom polroku 2020 a v budúcnosti ako takej, teda nerozhodne ani počasie či spomalenie života spôsobené pandémiou, ale stav a prevádzka zelených elektrární spolu so schopnosťou nevyužitú elektrickú energiu uskladniť a využiť.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.