Dvořák Hager & Partners
INNOGY
INNOGY

Nová štúdia v oblasti financovania obnoviteľnej energie: Na čo sa zamerať pri znižovaní nákladov?

Za posledné štyri desaťročia došlo k dramatickému zníženiu nákladov na výrobu solárnej energie. Čo spôsobilo tento ohromujúci pokles cien a ako možno tento poznatok využiť v budúcom vývoji obnoviteľných zdrojov?

Nová štúdia v oblasti financovania obnoviteľnej energie: Na čo sa zamerať pri znižovaní nákladov?

Foto: Pixabay

Podľa analýzy spoločnosti Lazard, o ktorej sme vás pred časom informovali sa od roku 2009 cena energie, ktorú produkujú solárne elektrárne znížila dovedna o 86 %.

Nedávna štúdia Massachusettského technologického inštitútu (MIT) definovala, čo v oblasti solárnej energie spôsobilo tieto úspory.

Z výskumu amerických odborníkov, ktorý možno aplikovať aj na iné odvetvia energetiky vyplýva, že v procese najviac zavážili vládne a technologické zmeny, informujú univerzitné noviny MIT. 

Výsledky štúdie boli publikované v časopise Energy Policy docentkou MIT Jessikou Trancikovou a jej výskumným tímom.

Technológia solárnych článkov sa výrazne zlepšila. Napríklad solárne panely sa pri premene slnečného svetla na elektrickú energiu stali oveľa efektívnejšími  

Tieto faktory patria v Trancikovej štúdii do tzv. nízkoúrovňovej kategórie, ktorá sa zaoberajá samotnými fyzickými výrobkami.

Výskumníci tiež odhadovali vplyv tzv. vysokoúrovňových faktorov na náklady vrátane poznatkov z praxe, výskumu, vývoja a efektívnosti výroby.

Zlepšené výrobné procesy znížili počet panelov vyrobených chybne, čím sa zvýšili výnosy. To viedlo ku vzniku oveľa väčších výrobných kapacít a tým významnému zvýšeniu efektívnosti výroby.

Foto: Wikimedia Commons

Štúdia analyzuje roky 1980 až 2012, počas ktorých náklady na moduly klesli dovedna o 97 %. Bolo zistené, že šesť faktorov nízkej úrovne malo za následok viac ako 10 % z celkového poklesu nákladov a štyri z týchto faktorov predstavovali minimálne 15%. 

Výsledky podľa slov docentky Trancikovej poukazujú na "dôležitosť mať k dispozícii mnoho rôznych “pák“, aby sa dosiahol stabilný pokles nákladov." Čím je viac možností znížiť náklady, tým je menej pravdepodobné, že sa rýchlo vyčerpajú.

Relatívna dôležitosť jednotlivých faktorov sa časom menila, tvrdí štúdia. V minulých rokoch bol primárnym faktorom znižujúcim náklady výskum a vývoj.

Avšak za posledných desať rokov bola jediným dominujúcim faktorom efektívnosť výroby, pretože kapacity výrobných podnikov zaoberajúcich sa votovoltikou sa zväčšovali.

„Z toho vyvstáva otázka, ktoré faktory môžu pomôcť pokračovať v ďalšom poklese nákladov a aké sú obmedzenia rastu," povedala Tranciková.

Foto: Flickr

Docentka Tranciková tiež poukazuje na zásadný vplyv vládnych opatrení, ktoré stimulovali rast trhu. Tie predstavovali približne 60 % z celkového poklesu nákladov.

Tieto opatrenia po celom svete zahŕňali RPS (renewable portfolio standard), sadzobné tarify a rôzne dotácie. Štátmi financovaný výskum a vývoj v rôznych krajinách predstavoval zhruba 30 %, avšak v skorších obdobiach zohral významnejšiu úlohu verejný výskum a vývoj.

Toto je podľa Trancikovej dôležitá informácia, pretože už dlhú dobu prebieha diskusia o tom, či vládne opatrenia fungujú a či skutočne vedú k technologickému zlepšeniu. Teraz možno nielen na túto otázku odpovedať, ale môžeme mieru ich dopadu aj vyčísliť.


Zistenia založené na modelovaní faktorov na úrovni zariadení a nie len na čisto korelačnej analýze poskytujú významný dôkaz o funkčnom kruhu, ktorý možno vytvoriť medzi technologickou inováciou a opatreniami na zníženie emisií, tvrdí Tranciková. 

Keďže sa vládne opatrenia implementujú v oblasti emisií, rastie trh s nízkouhlíkovými technológiami, zlepšujú sa technológie a náklady na budúce znižovanie emisií môžu klesnúť. Táto analýza pomáha pochopiť, prečo k tomu dôjde a aká silná môže byť spätná väzba.

Tranciková a jej spolupracovníci plánujú použiť podobnú metodológiu na analýzu ďalších technológií, ako je jadrová energia a ďalšie súčasti solárnych zariadení (takzvaná rovnováha systémov vrátane montážnych konštrukcií a regulátorov výkonu potrebných pre solárne moduly), ktoré neboli zahrnuté do tejto štúdie. 

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Stĺpček. Slovensko cieľ pre OZE do roku 2020 nesplní

Stĺpček. Slovensko cieľ pre OZE do roku 2020 nesplní

Nové čísla, staré správy.

Názor Karola Galeka. Korupcia v účtoch za elektrinu a útek Roberta Fica na Ústavný súd

Názor Karola Galeka. Korupcia v účtoch za elektrinu a útek Roberta Fica na Ústavný súd

O mesiac uplynú dva roky, čo sme na prokuratúru podali viacero trestných oznámení kvôli kauze vysokých cien energií. Účty za elektrinu vtedy v niektorých prípadoch skokovo narástli aj o 300 %.

Voda, slnko či biomasa? Štúdia odhalila, ktoré OZE majú na Slovensku najväčší potenciál

Voda, slnko či biomasa? Štúdia odhalila, ktoré OZE majú na Slovensku najväčší potenciál

Kým najväčší celkový potenciál z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku má solárna energia, najvyšší technický potenciál má vďaka prírodným podmienkam biomasa.