Názor. Prečo som nepodporil deklaráciu o klimatickej núdzi

Národná rada rozhodovala minulý týždeň aj o prijatí uznesenia k občianskej iniciatíve Klíma ťa potrebuje.

Počas rokovania o prijatí uznesenia predložila poslankyňa Vladimíra Marcinková (Za ľudí) spolu so skupinou ďalších poslancov pozmeňovací návrh, ktorým by Národná rada deklarovala stav klimatickej núdze ako “východiskovej pozície pre riešenie návrhov opatrení v boji proti klimatickej zmene na území SR”.

Ide o jednu z požiadaviek signatárov petície Klíma ťa potrebuje.

Napriek tomu, že boj proti klimatickej zmene považujem za veľmi dôležitý, návrh som nepodporil. Uvádzam niekoľko dôvodov, ktoré ma k tomuto rozhodnutiu viedli.

1. Klimatická núdza má nejasnú definíciu

Pojem “klimatická núdza” sa do eurospeaku dostal v novembri 2019, kedy európsky parlament schválil Uznesenie o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia. Dokument s názvom „Klimatická a environmentálna núdza“ vtedy podporilo 429 europoslancov, 225 bolo proti.

V schválenom texte Európsky parlament tvrdí, že vyhlasuje stav klimatickej a environmentálnej núdze.

Čo však znamená klimatická núdza? Paradoxne, tento dokument, resp. rezolúcia, to nijako nevysvetľuje.

Moje pokusy dopátrať sa po definícii klimatickej núdze skončili takto.

Jeden z najpoužívanejších výkladových slovníkov Cambridge pod pojmom climate emergency rozumie „vážne a naliehavé problémy, ktoré sú spôsobené alebo pravdepodobne budú spôsobené zmenami svetového počasia, najmä tým, že sa svet otepľuje v dôsledku ľudskej činnosti zvyšujúcej hladinu oxidu uhličitého v atmosfére.“

Aj slovenský oficiálny preklad spojenia climate emergency znel v doterajších dokumentoch ako riešenie naliehavých problémov v oblasti klímy. Až v tejto najnovšej deklarácii EP zaviedli v preklade nový pojem: núdzový stav v oblasti klímy.

Riadiac sa cambridgeským slovníkom tak poslanci europarlamentu odhlasovali, že deklarujú vážne a naliehavé problémy, spôsobené zvyšovaním CO2.

Takéto bezobsažné tvrdenie považujem za zbytočné, lebo nič neurčuje a k boju proti zmene klímy neprispieva.

2. Núdzu nemá klíma, ale ľudia

Považujem sa za ekonomického pravičiara a spoločenského konzervatívneho liberála. Ako pravičiar pri každom legislatívnom návrhu pozorne sledujem aj jeho ekonomickú analýzu, najmä predpokladané náklady na opatrenia a ich realizovateľnosť.

Deklarovaním klimatickej núdze síce žiadne nové výdavky pre verejné ani súkromné financie priamo nevznikajú, no vytvárajú hmlistý priestor pre ich rast. Vnímam potrebu zvyšovania výdavkov, ale za zodpovedné považujem poznať ich výšku vopred, nie po prijatí deklarácie.

Okrem toho je moje hodnotové ukotvenie vychádza z antropocentrického vnímania sveta. Človek je cieľom prírody, tvorom, ktorý je obdarený reflexiou a schopnosťou posudzovať svoje činy. Prírodu má využívať a zodpovedne sa o ňu starať.

Je celkom nepochybné, že klíma, ktorá je viac abstraktným pojmom, žiadnou núdzou netrpí. Núdzu majú ľudia. Napríklad núdzu o optimálne chemické zloženie klímy, ktoré by im na dlhšie obdobie zachovalo nezhoršujúce sa podmienky pre život na Zemi.

Autori deklarácie sa snažia presvedčiť verejnosť, že poznajú názor klímy na jej vlastnosti a potreby, no to je lož.

3. Klimatickou núdzou riskujeme škodlivú nadprácu

Obhajcovia deklarácie o klimatickej núdzi zdôrazňovali najmä jej význam pre lepšie presadzovanie budúcich opatrení.

K tomu však nevidím dôvod. Slovensko totiž pristupuje k boju proti zmene klímy mimoriadne zodpovedne a dlhodobo.

Po prvé, ročne investujeme stovky miliónov eur ročne na boj proti zmene klímy. Verejné aj súkromné výdavky presahujú podľa mojich odhadov už viac ako 600 miliónov eur ročne. 

Či už ide o výdavky na emisné kvóty skleníkových plynov, tiež dotácie prostredníctvom štrukturálnych fondov v desiatkách miliónov eur, cez tarifu za prevádzkovanie systému, kde platíme výrobu elektriny z OZE v našich faktúrach za elektrinu, až napríklad po kvóty na podiel biopalív v pohonných hmotách.

Po druhé, slovenská vláda schválila už desiatky strategických materiálov v riadení hospodárstva, ktoré priamo reflektujú potrebu opatrení proti zmene klímy. Väčšina z nich prešla verejnou diskusiou a pripomienkovým konaním.

Vláda schválila napríklad Nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska do roku 2030 s opatreniami na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Schválila aj Národný program znižovania emisií, plán rozvoja elektromobility, akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody, Envirostratégiu 2030, aj veľa plánov v energetickej politike.

Po tretie, Slovensko od roku 1990 prudko znížila celkové emisie skleníkových plynov. Najväčší pokles dosiahlo transformáciou ekonomiky už v 90. rokoch minulého storočia. V súčasnosti je trend poklesu síce už veľmi nízky a niektoré roky i rástol, no v konfrontácii s prudkým nárastom mobility ide o dobrý výsledok.

Dôvody môjho postoja v hlasovaní som podrobne vysvetlil aj v dvadsaťminútovom príspevku v rozprave.

Pozor na hranu s populizmom

V snahe znižovať produkciu emisií skleníkových plynov a prijímať adaptačné opatrenia na zmenu klímy sa určite dá urobiť ešte viac. Každému záväzku EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov však musí predchádzať dôkladná analýza všetkých dôsledkov tohto opatrenia, jeho dosah na národné hospodárstvo a tvorbu HDP.

Deklarovaním klimatickej núdze nedosiahneme žiaden pokrok. Autori petície si ňou - verím, že nevedomky - obsadzujú priestor pre neznáme výdavky, ktorých uprednostnením môžeme dosiahnuť presný opak, lebo v chudobe sa životné prostredie zhoršuje.

Snahu dosiahnuť extrémne prísne a ambiciózne ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov, ktoré požadujú signatári petície, vnímam v horizonte dvadsiatich rokov ako nerealizovateľnú. Vieme sa však na zmeny klímy adaptovať. 

Na to, aby sme vedeli účinne znižovať emisie skleníkových plynov, však potrebujeme vládu len ako hybnú páku niektorých opatrení. Najdôležitejšou silou je osobná zodpovednosť.

V dlhodobom horizonte bude najúčinnejšou pákou slobodný trh a zdravý kapitalizmus, ktorý umožní súťaž a slobodnú výmenu technológií a mozgov.

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS,
spoluvlastník vydavateľstva denníka Energie-portal.sk.

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.