Názor. Klimatický šek pomôže každému obyvateľovi, najviac chudobným

Návrh klimatického šeku pomôže najviac domácnostiach s nízkymi príjmami a strednej triede, menej bohatým, aj tí však budú na tom lepšie ako pri súčasnom systéme. To, že by každý obyvateľ Slovenska dostal rovnakú sumu neznamená, že je to výhodnejšie pre ľudí s vyšším príjmom. Pán Kazda vo svojom komentári zabúda okrem iného na nákladovú časť, prenášanú na spotrebiteľov.

Náklady na emisie v budúcich rokoch porastú, odborné predikcie rastu cien emisných povoleniek hovoria nezriedka aj o cenách do roku 2030 vo výške 80 - 100 eur za tonu CO2. Rastúce náklady na emisie si dotknutí výrobcovia energie a niektorých produktov prenesú do cien a na spotrebiteľov. Tí, ktorí spotrebujú viac (energie a produktov spojených s emisiami skleníkových plynov), teda „bohatší“, zaplatia za emisie prirodzene viac, chudobní, ktorí spotrebuj menej, zaplatia menej. Konštatujú tú štúdie a ukazuje to prax.

Klimatický šek po spoplatnení emisií skleníkových plynov (u nás v podobe systému obchodovania s emisiami EU ETS), prenášaného dotknutými producentami na spotrebiteľov, vracia časť týchto príjmov obyvateľom, zasielaním rovnakej sumy pre každého v pravidelných časových intervaloch. Pomáha im vyrovnať sa s rastúcimi cenami ovplyvnenými nákladmi na emisie. Mal by osobitný význam hlavne pre domácnosti s nízkymi a stredne vysokými príjmami, ktoré pri istej forme prevedenia môžu získať získajú viac, ako zaplatia na zvýšených nákladoch.

Analýzy ministerstva financií USA, Kolumbijskej univerzity a ďalších výskumných centier preukázali, že vrátenie príjmov zo spoplatnenia uhlíka vo forme rovnakých dividend jednotlivcom poskytuje čistý finančný prínos väčšine - až 2/3 obyvateľov. Vďaka svojej jednoduchosti, absencii vylučujúcich podmienok, rovnosti voči všetkým je transparentným nástrojom vyžadujúcim nízke zapojenie vlády a kapacít na spravovanie. Zatiaľ čo myšlienka uhlíkovej dividendy je relatívne nová, podporujú ju mnohí renomovaní klimatickí vedci, 28 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu a tisíce ďalších ekonómov. Pre zrozumiteľnosť nazývame v SR uhlíkovú dividendu klimatickým šekom.

Rastúce náklady na emisie a návrhy rozšírenia EU ETS vyvolávajú riziko vážnejších sociálnych dopadov. Preto sme si nechali vypracovať štúdiu o možnosti aplikácie konceptu uhlíkovej dividendy v prostredí obchodovania s emisiami u nás expertmi z think-tanku Asociace pro mezinárodní otázky z Českej republiky. Jej závery tvoria základ návrhu klimatického šeku.

Darčekovým košom pre politikov sú príjmy z emisií dnes

Tvrdenia, že tržby z predaja emisných kvót by nemali byť darčekovým košom pre politikov a že tieto prostriedky nie sú celkom voľne dostupné, nie sú korektné.

Väčšina predpokladaných príjmov zo systému obchodovania s emisiami v rokoch 2022 – 2030 bude tvorená z nárastu príjmov z predaja emisií ku ktorému dôjde v budúcich rokoch. Tieto budúce prostriedky z nárastu príjmov z emisií vláda nemá a v dlhšom časovom horizonte ich nevie presne kalkulovať. Argument o údajnom chýbaní prostriedkov použitých na klimatický šek v prípade tejto väčšiny prostriedkov, pochádzajúcich z budúceho nárastu príjmov, neobstojí.

Darčekovým košom pre politikov sú príjmy z emisií naopak dnes. V súčasnosti sa na Slovensku približne 70 % prostriedkov Environmentálneho fondu nepoužíva a je len rezervou štátnej pokladnice, zbytok sa často používa neefektívne, netransparentne a neadresne. NKÚ uviedol, že Envirofond je málo efektívny, má rezervy v transparentnosti a viac ako miliardu eur, získanú hlavne z predaja emisných povoleniek, len pasívne kumuloval na svojom účte.

Slovensko neplní odporúčanie Smernice 2003/87/ES o systéme obchodovania s emisnými kvótami podľa článku 10 (3) investovať minimálne 50 % výnosov z predaja emisií na klimatické ciele a v kontrolovaných rokoch sme dosiahli v priemere len 14 %. Dobré hospodárenie so štátnym rozpočtom má byť dosahované dobrým spravovaním rozvoja, nie porušovaním odporúčaní legislatívy EÚ(čoho súčasťou je aj nepoužívanie väčšiny týchto prostriedkov)a ich neefektívnym, netransparentným a neadresným používaním, ako je tomu dnes.

S príjmami z predaja emisných kvót je potrebné začať nakladať v súlade s odporučeniami legislatívy EÚ, teda alokovať najmenej 50% na klimatické opatrenia. Pri využití ostatných prostriedkov je potrebné využiť ich na riešenie výziev prechodu na klimatickú neutralitu. Jednou z najväčších je jeho sociálna férovosť a spoločenská akceptácia. Ako potvrdilo viacero prieskumov, ľudia s väčšou pravdepodobnosťou podporia klimatickú politiku, ktorú považujú za spravodlivú. Použitie príjmov z environmentálneho spoplatnenia emisií je jedným z najefektívnejších a najférovejších spôsobov, ako to dosiahnuť.

Klimatický šek pomôže aj klíme

Ide o skĺbenie už jestvujúceho environmentálneho spoplatnenia emisií skleníkových plynov s uhlíkovou dividendou, vracajúcu významnú časť príjmov z emisií každému obyvateľovi SR, ktorú dopĺňajú návrhy zmien vo využití ostávajúcich príjmov. Tento prístup by zabezpečil na jednej strane riešenie klimatickej krízy v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“, minimalizoval prenášanie tejto záťaže na obyvateľova stimuloval nízkouhlíkové investície.

Environmentálne spoplatnenie emisií bude naďalej dávať trhu signál spotrebiteľom a motivovať k prechodu na čistejšie riešenia. Súčasne zasielanie časti príjmov z týchto emisií v podobe klimatického šeku obyvateľom zvýši kúpnu silu domácností. To im môže pomôcť v istej miere k investovaniu do finančne menej náročných nízkouhlíkových alternatív resp. k ich spolufinancovaniu.

Ak je toto spojené, tak ako to navrhuje aj Progresívne Slovensko, s ďalšími opatreniami pomáhajúcimi domácnostiam v zlepšení dostupnosti podpory pre obnovu domov, budov, citlivo využívaných miestnych obnoviteľných zdrojov, môžeme hovoriť o motivácii k investovaniu do bez a nízko emisných technológií.

Efektívne, transparentné a adresné využitie príjmov z emisií

Pointou klimatického šeku navrhovaného Progresívnym Slovenskom je reforma využívania príjmov z EU ETS. Navrhujeme adresnejšie, efektívnejšie a transparentné používanie príjmov z predaja emisných kvót v súlade so smernicou EÚ o obchodovaní s emisiami a cieľom prechodu ku klimatickej neutralite sociálne férovým spôsobom:

1. Klimatický šek 40 %

Z príjmov z aukcií by sa 40 % vracalo každému obyvateľovi SR, vrátane detí, v rovnakej výške, v pravidelných časových intervaloch. V roku 2026, uprostred obdobia, by dostupné prostriedky pre klimatický šek predstavovali približne 127 eur, ktoré by obdržal každý obyvateľ.

Pre efektivitu, minimalizáciu výdavkov a nárokov na kapacity štátnej správy a transparentnosť by nemal obsahovať distribučné kritériá. Klimatické šeky by boli oslobodené od daní a nepočítali by sa ako príjem pre žiadne dávky, čo je to dôležité aby sme zabránili stratám nárokov domácností na iné dávky.

2. Environmentálny fond SR 10 %

V roku 2026 by 10 % z vydražených výnosov predstavovalo 173 218 881 eur, celkové výdavky Environmentálneho fondu SR v roku 2020 boli rozpočtované na 105 690 560 eur. Najbližšie štyri roky by teda Envirofond obdržal väčšinu objemu prostriedkov ktoré poskytoval, čo je, zohľadňujúc jeho rezervy, dostatočné, neskôr by dostával dokonca viac.

Pre súlad so smernicou EÚ ETS a vynaložiť aspoň 50 % príjmov z obchodovania z emisiami na klimatické účely by sa polovica (teda 5% z celého objemu prostriedkov) viazala na predmetný účel. Zvyšných 5 % by sa mohlo vynaložiť na neklimatické aktivity ochrany životného prostredia podobne ako doposiaľ.

3. Programy energetickej efektívnosti 20 % a 4. Program obnoviteľnej energie 15 %

Rámec poskytovania prostriedkov pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje pre domácnosti navrhujeme reformovať tak, aby zabezpečil dostupnosť aj pre domácnosti s nízkym príjmom.

4. Fond zelených inovácií 10 % a 6. Kompenzácie pre priemyselné zariadenia 5 %

V bode 5. navrhujeme dodatočné prostriedky k existujúcim fondom s cieľom podporiť tvorby zelených pracovných miest a inovácií v slovenskom priemysle.

Ako alternatívy klimatického šeku prichádzali do úvahy ešte zavedenie novej, uhlíkovej dane, alebo využitie príjmov z EU ETS prostredníctvom grantových a podobných podporných schém. Nová dodatočná uhlíková daň, akú navrhli v rámci podobného konceptu klimatického bonusu v Rakúsku, nie je v prostredí menej bohatého štátu EÚ a situácii, keď rast cien emisných povoleniek vyvoláva obavy zo sociálnych dopadov, najlepším nápadom z mnohých dôvodov.

Napríklad, mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) bude riešiť len to, čo bude vyplývať z legislatívnych požiadaviek EÚ, nie náklady ktoré si členské štáty stanovia navyše.

Klimatický šek je tiež pružnejší nástroj pre pomoc domácnostiam s kompenzáciou cien súvisiacich so spoplatnením emisií než iné, napríklad grantové či rôzne schémy podpory. Navrhujeme ho ako percento príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, ktorý tak dokáže pružne reagovať na nestálosť trhu s emisnými kvótami. Ak by domácnosti platili viac na nákladoch na energie a dopravu, dostali by viac vo forme klimatického šeku a naopak.

Ladislav Hegyi
Autor je environmentalista, pôsobí ako poradca poslanca Európskeho parlamentu Martina Hojsíka pre environmentálnu politiku .

Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.