INNOGY
INNOGY
INNOGY

NASA: Množstvo zelene na Zemi za 20 rokov výrazne vzrástlo. Vďaka ľudskej činnosti

Listy rastlín dnes pokrývajú o päť percent Zeme viac než v roku 2000 a najviac zelene pribudlo v Číne a Indii. Štúdia americkej NASA priniesla prekvapivé výsledky.

NASA, zeleň

Foto: Fotolia

Na Zemi je dnes približne o päť percent zelených plôch viac ako pred 20 rokmi, pričom za tento nárast zodpovedajú hlavne dve najzaľudnenejšie krajiny, Čína a India. A aby prekvapení nebolo dosť: zeleň pribúda nie napriek, ale vďaka ľudským aktivitám.

K takýmto záverom prišli na základe údajov zo satelitov výskumníci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Štúdiu so svojimi výsledkami publikovali v časopise Nature Sustainability.

Každé miesto snímali 20 rokov štyrikrát denne

Na nárast zelených plôch na zemi upozorňovali vedci z bostonskej univerzity už v polovici 90. rokov. Vtedy však ešte nevedeli určiť, či pribúdanie zelene má priamy súvis s ľudskou činnosťou.

Teraz už americký vedci s veľkou istotou tvrdia, že pribúdanie zelene na zemskom povrchu majú na svedomí masívne zalesňovacie programy v Číne a intenzívne poľnohospodárstvo v oboch najľudnatejších krajinách.

Výskum umožnila technológia MODIS (Moderate Resolution Imaging Spectroradiometer) a dáta s vysokým rozlíšením. To vedcom dalo možnosť pri skúmaní zmien na zemskom povrchu pracovať s presnosťou 500 metrov.

Výhodou tejto metódy je, že vedci vďaka nej dokážu sledovať vývoj vegetácie v priestore aj čase. Satelitné senzory MODIS v priebehu 20 rokov na dennej báze poskytovali štyri snímky každého miesta na Zemi.

„Tieto dlhodobé dáta nám umožnili hlbší výskum,“ povedal spoluautor štúdie Rama Nemani z Ames Research Center NASA. „Keď sme pribúdanie zelene zachytili prvýkrát, mysleli sme si, že je to kvôli teplejšej a vlhšej klíme a vďaka pribúdajúcemu oxidu uhličitému v atmosfére, čo vedie, napríklad, k intenzívnejšiemu rastu listov v lesoch na severe. Teraz nám údaje MODIS umožnili pochopiť tento fenomén na naozaj malej mierke, takže vidíme, že ľudia prispievajú tiež.“

V Číne pomohli zalesňovacie programy

Celková rozloha zelených plôch na Zemi vzrástla od roku 2000 o viac než päť miliónov kilometrov štvorcových, čo predstavuje približne päťpercentný nárast. Územia pokryté listami rastlín, ktoré na planéte v priebehu 20 rokoch pribudli sú tak približne rovnako veľké ako celé amazonské pralesy. Ako sa vyvíjal objem vegetácie v jednotlivých svetových regiónoch, vidieť na mape. 

Zdroj: NASA

„Čína a India tvoria jednu tretinu nárastu zazelenania, hoci je v nich len deväť percent svetovej vegetácie – to je zaujímavé zistenie vzhľadom na všeobecné povedomie o degradácii krajiny kvôli prílišnému využívaniu zdrojov v husto zaľudnených štátoch,“ povedal hlavný autor štúdie, Chi Chen z Boston University.

Ako zhrnuli autori výskumu, „za nárast zelene v Číne zodpovedajú predovšetkým lesy (42 %) a poľnohospodárstvo (32 %), ale v Indii je to hlavne poľnohospodárstvo (82 %) s malým prispením lesov (4,4 %). Produkcia potravín v Číne a Indii od roku 2000 vzrástla viac než o tretinu predovšetkým vďaka rozvoju zavlažovania a využívaniu hnojív.

Okrem Číny a Indie vzrástla celková plocha vegetácie zhruba o štyri percentá taktiež v Európe, Kanade a Rusku. V menšej miere pribudli oblasti pokryté listami aj v Austrálii, USA, Mexiku či Argentíne.

Zdroj: NASA

Vidia dôvod na optimizmus

Bude zeleň na Zemi takýmto tempom pribúdať aj v budúcnosti? Ako sa trend vyvinie ďalej, vedci s istotou nevedia, v hre je totižto viacero faktorov. Zvyšovanie produkcie potravín v Indii je, napríklad, podmienené zavlažovaním zo zásob podpovrchovej vody. Ak sa tieto zdroje vyčerpajú, trend sa môže zmeniť.

„Ale keďže teraz vieme, že priamy ľudský vplyv je hlavný faktor pribúdania zelene na Zemi, musíme to začleniť aj do klimatických modelov,“ uviedol Nemani. „Toto pomôže vedcom lepšie predpovedať správanie rôznych systémov na Zemi, čo pomôže krajinám pri rozhodovaní ako a kedy konať.“

Autori štúdie zároveň zdôrazňujú, že prírastky zelene v rôznych častiach sveta, predovšetkým v Číne a Indii, nijako nekompenzujú škody spôsobené stratou vegetácie v tropických regiónoch, napríklad v Brazílii a Indonézii. Deforestácia bude mať podľa nich pre udržateľnosť a biodiverzitu týchto oblastí aj naďalej vážne dôsledky.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

SAPI: Skutočný potenciál zelenej energetiky je na Slovensku väčší, než štát počíta

SAPI: Skutočný potenciál zelenej energetiky je na Slovensku väčší, než štát počíta

Národný energetický a klimatický plán má podľa odborníkov zo Slovenskej klimatickej iniciatívy značné rezervy.

Hasiči v Mochovciach prvýkrát cvičili náhradné doplňovanie vody z väčšej vzdialenosti (VIDEO)

Hasiči v Mochovciach prvýkrát cvičili náhradné doplňovanie vody z väčšej vzdialenosti (VIDEO)

Súčasťou unikátneho cvičenia hasičov, policajtov a záchranárov bola aj simulácia prostredia s výskytom rádioaktívnych látok.

EÚ sa nedohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2050

EÚ sa nedohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2050

Schválenie ambicióznejšieho cieľa klimatickej politiky stroskotalo na odmietavom postoji krajín V4 a Nemecka. Slovensko sa nakoniec pridalo k väčšine.