Nariadenie o obnove prírody - ochrana biodiverzity na križovatke verejných záujmov (PRÁVNY POHĽAD)

Súčasťou právneho rámca Európskej únie (ďalej len „EÚ“) sa od. 18. augusta 2024 stalo Nariadenie (EÚ) 2024/1991 o obnove prírody a o zmene nariadenia (EÚ) 2022/869 (ďalej len „Nariadenie o obnove prírody“). Primárnym cieľom Nariadenia o obnove prírody je ochrana biodiverzity a ako záväzný právny predpis je kľúčové pre naplnenie cieľov stanovených v Stratégii EÚ o ochrane biodiverzity.

Nariadenie o obnove prírody ale nie je možné vnímať izolovane. Verejný záujem na ochrane biodiverzity je potrebné vnímať v kontexte navzájom súvisiacich, ale zároveň čiastočne protichodných verejných záujmov, ktorých spoločným menovateľom je boj so zmenou klímy. Vo svetle tém súvisiacich s energetikou je v tomto kontexte zaujímavé poukázať na snahu vytvárať rovnováhu medzi ochranou biodiverzity a energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „OZE“).

Cieľ Nariadenia o obnove prírody: obnova prírody alebo obnova „divočiny“?

Legislatívny proces, ktorého výsledkom je text Nariadenia o obnove prírody, sa nezaobišiel bez kontroverzií. Jednou z nich bola napr. obava, že primárnym cieľom Nariadenia o obnove prírody je de facto obnova „divočiny“. Dôvodom tejto obavy bolo o. i. zamieňanie pojmov „nature restoration“ (obnova) a „rewilding“ (obnova divočiny).

Napriek tomu, že sa tieto pojmy môžu prelínať, nie sú totožné. Cieľom obnovy prírody nie je transformácia obývaných a ľudskou činnosťou kultivovaných oblastí do svojej „pôvodnej, čisto prírodnej“ formy. T. j, aj keď sa obnova prírody môže čiastočne prelínať s konceptom „rewilding“, cieľom Nariadenia o obnove prírody nie je zahájenie spätného chodu na trajektórii civilizačného vývoja. Obnovu ekosystémov a podporu ich odolnosti je naopak nutné vnímať ako jeden z predpokladov zvyšovania odolnosti spoločnosti ako takej.

Koncept „rewilding“ je možné ilustrovať na škále zobrazujúcej vzťah medzi prírodou a ľudskou činnosťou:

(zdroj: London School of Economics, What is rewilding and how is it relevant to climate change?, What is rewilding and how is it relevant to climate change? - Grantham Research Institute on climate change and the environment (lse.ac.uk) (naposledy navštívené dňa 13.8.2024)

Ciele sledované Nariadením o obnove prírody spočívajúce v obnove a ochrane existujúcich (a degradovaných) ekosystémov lepšie ilustruje nasledujúci obrázok:

(Paddy Woodworth, The critical distinction between „nature restoration“ and „rewilding“, in Irish Times (17.8.2023), The critical distinction between ‘nature restoration’ and ‘rewilding’ – The Irish Times (naposledy navštívené dňa 13.8.2024)

Vo všeobecnosti je vhodné zdôrazniť holistický prístup Nariadenia o obnove prírody, ktorého pôsobnosť sa vzťahuje na suchozemské, pobrežné a sladkovodné, morské, mestské, poľnohospodárske aj lesné ekosystémy, obnovu prirodzeného prepojenia vodných tokov, ako aj obnovu populácií opeľovačov.

Prílohy Nariadenia o obnove prírody obsahujú typy biotopov a druhov, na ktorých obnovu majú byť opatrenia v rámci jednotlivých druhov ekosystémov cielené.¹ Cieľ EÚ je, aby bolo do roku 2030 pokrytých aspoň 20 % pevninských a 20 % morských oblastí a aby boli do roku 2050 pokryté všetky dotknuté ekosystémy.²

Nadradený verejný záujem

Nariadenie o obnove prírody integruje do svojich ustanovení koncept tzv. nadradeného verejného záujmu v podobe OZE, ktorý zavádza súvisiaca legislatíva EÚ.³ Smernica (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „Smernica o OZE“) v poslednom znení stanovuje, že plánovanie, výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z OZE a súvisiace činnosti sa majú v konkurencii iných verejných záujmov považovať za nadradený verejný záujem.⁴

Relevantné to môže byť napr. v kontexte primeraného hodnotenia v zmysle čl. 6 ods. 3 a 4 Smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „Smernica o ochrane biotopov“).⁵ Smernica o ochrane biotopov v tomto kontexte o. i. uvádza, že takýto projekt je z dôvodu vyššieho verejného záujmu možné realizovať aj v prípade negatívneho dopadu na lokalitu a pri absencii alternatívnych riešení, ale rovnováha má byť v takom prípade nastolená formou kompenzačných opatrení.

Nariadenie o obnove prírody v súlade so Smernicou o OZE uznáva, že výroba, výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z OZE predstavuje nadradený verejný záujem. Členské štáty môžu obmedziť uplatňovanie tohto konceptu na niektoré časti svojho územia, alebo na niektoré technológie. V tejto súvislosti Nariadenie o obnove prírody umožňuje členským štátom zakotviť vo svojom právnom rámci výnimku z požiadavky preukázať absenciu menej škodlivých alternatívnych riešení za predpokladu, že

• sa vykonalo strategické hodnotenie vplyvov (SEA), alebo
• ak takéto projekty podliehali procesu EIA.⁶

Na povinnosť vykonať kompenzačné opatrenia sa výnimka nevzťahuje.

Zároveň sa má osobitná pozornosť venovať projektom, ktoré sa môžu dotknúť lokalít sústavy Natura 2000. Pri takýchto projektoch majú mať členské štáty možnosť zabezpečiť nezhoršovanie stavu biotopov v rámci daného regiónu.⁷ V súvislosti so snahou akcelerovať rozvoj alternatívnych zdrojov energie predpokladá Smernica o OZE vo svojom poslednom znení aj vytvorenie tzv. oblastí zrýchlenia výroby energie z OZE.

V týchto oblastiach sa majú uplatňovať zjednodušené povoľovacie procesy. Tieto oblasti nemajú zahŕňať lokality sústavy Natura 2000, aj keď nie je možné vylúčiť, že oblasti Natura 2000 budú projektmi realizovanými v týchto oblastiach dotknuté. V takom prípade by projekty mali podliehať primeranému hodnoteniu.⁸

Implementácia Nariadenia o obnove prírody

Členské štáty sú povinné vypracovať národné plány obnovy prírody a vykonať prípravné monitorovanie a výskum za účelom identifikácie vhodných opatrení. Návrhy národných plánov na obnovu prírody majú byť predložené do 1. septembra 2026.⁹ Členské štáty sú povinné pravidelne monitorovať stav dotknutých ekosystémov a biotopov a zároveň budú musieť pravidelne plniť informačné a notifikačné povinnosti voči Európskej komisii. Termín na podanie prvých správ je do 30. júna 2028.¹⁰

Záver

V období, pre ktoré sa v dôsledku dominantného vplyvu ľudskej činnosti ustálil pojem Antropocén¹¹, je nevyhnutné pristupovať k témam týkajúcich sa životného prostredia citlivo a s primeranou vážnosťou, reflektujúc pri tom koncept planetárnych hraníc.¹² Nariadenie o obnove prírody je právnym predpisom, ktorý tieto skutočnosti reflektuje a ktorý má nepochybne potenciál významným spôsobom ovplyvniť tvár a odolnosť európskej prírody na roky dopredu. Z celospoločenského pohľadu je dôležité, aby bol verejný záujem sledovaný Nariadením o obnove prírody a jeho implementácia v súlade s inými súvisiacimi verejnými záujmami, ako napr. rozvojom OZE.

1 Nariadenie o obnove prírody, čl. 4, 5, 8-12.
2 Nariadenie o obnove prírody, čl. 1 ods. 2.
3 Smernica o OZE, Nariadenie (EÚ) 2022/2257, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z OZE.
4 Smernica o OZE, čl. 16f.
5 V slovenskej legislatíve je to transponované hl. v § 28 Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
6 Nariadenie o obnove prírody, čl. 6.
7 Nariadenie o obnove prírody, Recitál 37.
8 Smernica o OZE, čl. 15c.
9 Nariadenie o obnove prírody, čl. 14-16.
10 Nariadenie o obnove prírody, čl. 20-21.
11 Paul J. Crutzen, Geology of Mankind, 415 Nature, str. 23 (2002), dostupné na: Geology of mankind | Nature (naposledy navštívené dňa 13.8.2024)
12 Stockholm Resilience Centre, Planetary Boundaries, dostupné na: Planetary boundaries - Stockholm Resilience Centre (naposledy navštívené dňa 13.8.2024).

JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.