Náplasť namiesto riešenia. Ministerstvo upustilo z vlastných ambícií, tvrdia ochranári

Ministerstvo životného prostredia posiela novelu zákona o ochrane prírody a krajiny na rokovanie vlády pred tým, ako by riadne ukončilo rokovania o najväčšej hromadnej environmentálnej pripomienke v dejinách Slovenska. Tvrdia to zástupcovia organizácií WWF Slovensko, BROZ, SOS/BirdLife, VIA IURIS a Iniciatívy MY SME LES, ktoré hromadnú pripomienku iniciovali.

Pozitívom novely podľa ochranárov je, že po prijatí návrhu bude o každej ťažbe v chránenom území rozhodovať orgán ochrany prírody a krajiny. „Ministerstvo však upustilo z vlastných ambícií – oproti pôvodnému návrhu vypadol z novely zámer, aby pozemky v chránených územiach prešli do správy štátnej ochrany prírody,“ uviedli autori hromadnej pripomienky.

Pripomienku mimovládnych organizácií k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny pritom podporilo 30-tisíc ľudí a stala sa tak najväčšou environmentálnou hromadnou pripomienkou v histórii Slovenskej republiky.

Vozár: Ministerstvo porušilo práva verejnosti

„Mrzí nás, že predstavitelia ministerstva pristúpili k rozporovým rokovaniam o hromadnej pripomienke len formálnym spôsobom a to napriek nebývalému záujmu verejnosti. Rokovanie ostalo neukončené, nebol z neho spracovaný záznam a zástupcom verejnosti nebolo umožnené rokovať s politickými predstaviteľmi ministerstva,“ hovorí Imrich Vozár z VIA IURIS.

Ministerstvo životného prostredia týmto spôsobom podľa I. Vozára porušilo práva verejnosti vyplývajúce zo zákona o tvorbe právnych predpisov a legislatívnych pravidiel vlády.

„V tejto súvislosti musíme podotknúť, že paralelne sme pritom rokovali aj so zástupcami ministerstva pôdohospodárstva k súvisiacemu návrhu novely zákona o lesoch, pričom ich prístup bol diametrálne odlišný – rokovalo sa nad rámec zákonných povinností a aj vďaka tomu sa dospelo k obojstrannej spokojnosti napríklad ohľadom riešenia právnej úpravy ochrany pralesov v zákone o lesoch,“ doplnil I. Vozár.

Chýbajú systémové zmeny

Presun správy štátnych pozemkov v národných parkoch do rúk štátnych organizácií ochrany prírody - to sľubovalo ministerstvo životného prostredia, keď v novembri minulého roka predložilo návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny do pripomienkového konania.

Rezort vtedy tvrdil, že je neefektívne, „ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie. Plynú z toho konflikty a ochrana prírody spravidla musí ustúpiť iným záujmom.“ Z verzie, ktorou sa má v stredu zaoberať vláda, už však presun pozemkov vypadol.

„Predložený návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny neposúva ochranu prírody na Slovensku do 21. storočia. Snaží sa síce odstrániť väčšinu deformácií z nedávnej minulosti, keď sa ochrana prírody na Slovensku zámerne znefunkčnila, ale neprináša potrebné systémové zmeny,“ reagoval Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.

Systémovým riešením by podľa neho bolo, napríklad, vytvorenie funkčného modelu národného parku alebo zavedenie mechanizmov umožňujúcich financovanie ochrany prírody aj z iných zdrojov ako je štátny rozpočet.

Nové kompetencie ŠOP SR? Iba náplasť

„Je veľká škoda, že ministerstvo životného prostredia ustúpilo od snahy presunúť pozemky pod ochranu prírody aspoň v piatom – najprísnejšom stupni ochrany prírody. Na toto opatrenie dozrel čas a má silnú podporu verejnosti.“ hovorí i Milan Janák z WWF Slovensko. Dodáva, že ochranárom najviac chýba možnosť diskutovať so štátom o riešeniach a hľadať tie najlepšie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.