Na Slovensku platíme najnižšie environmentálne dane v celej EÚ

Najviac platia Chorváti

Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank. V priemere členské štáty únie vyberú na environmentálnych daniach 2,6 percenta HDP. Na čele rebríčka sa nachádza Chorvátsko (4,1%), Dánsko (4%) a Slovinsko (3,9%).

Podľa analytika Unicredit Bank Ľubomíra Koršňáka environmentálne dane v zásade delíme na 4 základné druhy - energetické dane, dane súvisiace s dopravou, dane zo znečistenia ovzdušia a dane zo znehodnotenia prírodných zdrojov.

„Hoci zdroje znečistenia životného prostredia sú rôzne, vo väčšine krajín EÚ prevládajú príjmy z prvých dvoch zmienených foriem, ktoré zvyčajne tvoria viac ako 90 percent príjmov z environmentálnych daní,“ priblížil Koršňák. V EÚ je to 96 percent na Slovensku 95 percent a v susednom Česku až 99 percent.

Energetika a doprava

Energetické dane sú vo väčšine krajín reprezentované najmä spotrebnými daňami na pohonné hmoty, v menšej miere spotrebnými daňami aplikovanými na spotrebu elektriny, uhlia, či zemného plynu.

„Touto formou štáty EÚ v priemere vyberú dane v objeme 1,9 percenta HDP, rovnako aj v Českej republike, na Slovensku len 1,5 percenta HDP,“ povedal Koršňák.

Energetické dane dopĺňajú dane v doprave, kam patria dane v leteckej doprave, či špeciálne dane pri kúpe automobilov. Najmenej na tejto forme daní pritečie do verejných rozpočtov v Litve a Estónsku (menej ako 0,1% HDP), na úplnom konci európskeho rebríčka však nájdeme aj Slovensko a Českú republiku (zhodne 0,1 % HDP).

V priemere v EÚ tvoria zdroje z tohto druhu daní 0,5 % HDP.

Stabilný výber daní

Environmentálne dane v krajinách EÚ sú v posledných rokoch relatívne stabilné. Za posledných 10 rokov oscilovali okolo úrovne 2,4 - 2,5 percenta HDP. Výrazne zvýšenie environmentálnych daní zaznamenali najmä niektoré krajiny zápasiace s dlhovou krízou, ktoré museli hľadať dodatočné príjmy rozpočtov v podstate v každej oblasti - Grécko, Slovinsko, či Taliansko.

Naopak, podiel environmentálnych daní k veľkosti ekonomiky na Slovensku aj v Českej republike za posledných 10 rokov výraznejšie klesal. Kým ešte v roku 2005 bol ich podiel na HDP porovnateľný s priemerom EÚ, v súčasnosti sa obe krajiny radia skôr na koniec rebríčka.

Výraznejší pokles environmentálnych daní k HDP zaznamenalo aj Nemecko, Írsko, Luxembursko, Portugalsko a najmä Dánsko, ktoré sa však aj napriek tomu stále radí medzi krajiny s najvyššími environmentálnymi daňami.

Kvalita životného prostredia

A ako je to s kvalitou životného prostredia v krajinách EÚ? Jedným z komplexných ukazovateľov je index environmentálnej výkonnosti (EPI), ktorý zostavujú Yale University a Columbia University v spolupráci so Svetovým ekonomickým fórom a Európskou komisiou.

„Zdá sa, že kvalita životného prostredia ide ruka v ruke s ekonomickou silou krajiny, keď na čele rebríčka nájdeme takmer výlučne vyspelé najmä európske, krajiny. Zároveň sa potvrdzuje silný dôraz EÚ na kvalitu životného prostredia,“ dodal Koršňák.

Pozitívne je, že ako Slovensko, tak aj Česko zaznamenali za posledných 10 rokov posun v rebríčku smerom nahor. Za svetom stále zaostávajú najmä v kvalite ovzdušia (Česko je až na 160. pozícií zo 180 hodnotených krajín, Slovensko 133.)

Ako je na tom Slovensko?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.