Čo v Žiline stopli, pri Ostrave postavia. Aby sa zbavili uhlia, chcú multipalivový kotol

Žilina zostáva posledným veľkým slovenským mestom, ktorého centralizované zásobovanie teplom (CZT) stojí do veľkej miery na uhlí. Aktuálne sa to však už malo meniť.

Zámerom štátneho MH Teplárenského holdingu (MH TH), pod ktorý spadá aj žilinská tepláreň, bolo popri nových plynových zdrojoch postaviť v meste multipalivový kotol na spaľovanie drevnej štiepky a tuhého alternatívneho paliva (TAP) z odpadu. Projekt vlani na jar získal platné záverečné stanovisko v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). A smeroval do koša.

Štátny holding v priebehu prípravy projektu viackrát zmenil vedenie a spolu s tým aj smerovanie niektorých strategických projektov. V druhej polovici minulého roka MH TH ukázal nový plán, ktorý s multipalivovým kotlom nepočíta.

Podobný zámer však neďaleko od Žiliny ďalej rozvíja skupina Veolia. Ide o projekt, o ktorom sme na Energie-portal.sk referovali už pred viac ako piatimi rokmi. Vtedy vytýčeným dátumom na spustenie nového zariadenia bol rok 2026.

Po viacročnom sklze je zrejmé, že sa tak nestihne, ale ambiciózny projekt sa posunul bližšie k realite. Má zaistené financovanie a Veolia rieši výber dodávateľov. Výstavba sa má rozbehnúť v budúcom roku.

Uhlie nahradia plynom, biomasou a TAP

Tepláreň Karviná zásobuje teplom a teplou vodou približne 50-tisíc domácností v severovýchodnom regióne Českej republiky, a to hlavne v mestách Karviná a Havířov. V minulosti jej prevádzka stála kompletne na uhlí, čo dnes už kompletne neplatí vďaka investíciám do plynových zdrojov.

Vytláčanie uhlia začalo v Karvinej prvou fázou v rokoch 2021–2024, kedy odstavili tri uhoľné kotly a inštalovali šesť nových plynových horúcovodných kotlov. Aktuálny palivový mix teplárne odvtedy tvorí približne 75 % uhlia a 25 % zemného plynu. Tepláreň tak síce v súčasnej situácii čelí zvýšeným cenám plynu, ale vystačí si s menším množstvom emisných kvót.

„Došlo k zníženiu emisií oxidov dusíka o viac ako 53 % a oxidu siričitého dokonca o viac ako 72 %. Ročné hodnoty emisií CO2 klesli v porovnaní so stavom pred investíciou o 30 %, teda približne o 75 000 ton,“ prezrádza riaditeľ pre stratégiu a reguláciu skupiny Veolia Energie Miroslav Zajíček.

Necelú polovicu investície zatiahli dotáciou. „Prvá fáza dekarbonizácie si vyžiadala investíciu vo výške 536,5 milióna korún (v prepočte 21,9 mil. eur - pozn. red.), pričom 45 % pokryla dotácia z Modernizačného fondu. Teraz nás čaká druhá fáza odklonu od uhlia v regióne Karvinej.“

Druhá fáza odklonu od uhlia bude náročnejšia. Vyžiada si investíciu v predpokladanej výške 9,4 miliardy korún (383 mil. eur), pričom pôjde o jeden z najnákladnejších a najkomplexnejších projektov, ktoré skupina Veolia Energie ČR realizuje v Česku. Veľké dekarbonizačné projekty má však medzinárodný gigant rozbehnuté aj inde – napríklad hneď „vedľa“ v Poľsku.

„Premena Karvinej, ktorá nadväzuje na náš prelomový pokrok v poľskej Poznani, dokazuje našu schopnosť poskytovať konkrétne riešenia v oblasti dekarbonizácie, ktoré spájajú environmentálnu výkonnosť, energetickú odolnosť a cenovú dostupnosť pre miestne komunity. Vďaka odklonu od uhlia a rozvoju modelov cirkulárnej energetiky opätovne potvrdzujeme našu ambíciu stať sa lídrom v ekologickej transformácii systémov diaľkového vykurovania na celom kontinente,“ hovorí Estelle Brachlianoff, CEO skupiny Veolia.

Zdroj: Veolia

Druhá fáza má v Karvinej priniesť ukončenie prevádzky posledných štyroch uhoľných kotlov. Nahradí ich multipalivový kotol K7 na tuhé alternatívne palivá (TAP) a biomasu, ale aj nová parná turbína TG8 a doplnkový plynový kogeneračný zdroj.

Výsledok? Budúci palivový mix bude podľa predpokladov skupiny Veolia tvoriť z 53,19 % TAP (prevažne vytriedený komunálny odpad) s prímesou biomasy a zo zvyšných 46,81 % zemný plyn.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.