Investícia do výroby fosílneho vodíka prináša riziko, že technológia bude o pár rokov zastaralou, nazdáva sa energetický expert.
Cestou dekarbonizácie priemyslu má byť zelený vodík, pochádzajúci z obnoviteľných zdrojov a elektrolýzy. Prekážkou sú stále prakticky neexistujúce dodávky a vysoká cena. Mnohé podniky preto zvažujú modrý vodík zo zemného plynu v kombinácii so zachytávaním a uskladňovaním CO2.
Pôvodne veľké zámery v oblasti využívania vodíka v ekonomike, objavujúce sa v minulosti, sa časom zreálňujú. „Možnosti aplikácie sa zúžili na niekoľko kľúčových oblastí, kam patrí aj výroba železa a ocele vzhľadom k náročnosti elektrifikácie odvetvia,” uvádza Inštitút energetickej ekonómie a finančnej analýzy (IEEFA).
Myšlienkou prejsť na vodík sa zaoberajú aj spoločnosti ako Posco, Thyssenkrupp alebo Salzgitter. Aj preto sa nemecká vláda snaží o presadenie voľnejšej definície čistého vodíka v rámci Európskej únie. Investori tam nedávno začali s budovaním vodíkovej siete, ktorej základnú kostru majú tvoriť existujúce plynovody.
Modrý vodík ako slepá cesta
Modrý vodík, teda vyrobený z plynu, pričom sa zachytávajú emisie CO2, však môže byť podľa think-tanku iba falošnou nádejou pre dekarbonizáciu oceliarstva z viacerých dôvodov.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.