VSDS
VSDS
Belimo

Michal Mašek: Geotermálnej energii treba pomôcť. Možností je viac

Investorov by mohla prilákať cielená podpora štátu, jednoduchší povoľovací proces či technologicky špecifické aukcie na výkup energie, hovorí projektový manažér spoločnosti PW Energy.

Michal Mašek

Michal Mašek / Foto: PW Energy

Slovenské geotermálne zdroje zatiaľ využívame v malom množstve na výrobu tepla a dodávku do CZT v štyroch mestách. Dosiaľ najväčší geotermálny projekt v Ďurkove pri Košiciach „zamrzol“. Odborníci sa napriek tomu zhodujú v jednom – Slovensko má vo využití geotermálnej energie nadpriemerný potenciál.

Spoločnosť PW Energy preto pripravuje dva zámery – na strednom a východnom Slovensku. Z geotermálnej energie chce vyrábať nielen zelené teplo, ale aj elektrinu s možnosťou zásobenia týmito energiami desiatky tisíc domácností. Prispieť tak môže aj k záväzku krajiny voči EÚ znižovať podiel fosílnych palív a nahrádzať ich obnoviteľnými zdrojmi energie.

Geotermálne zdroje zatiaľ na Slovensku využívame na energetické účely minimálne. Čo je cieľom vašej spoločnosti, ktorá ohlásila projekty práve v tejto oblasti?

Spoločnosť PW Energy má k dispozícii dve prieskumné územia – v okresoch Prešov a Žiar nad Hronom. Naším cieľom je realizovať v rámci nich geotermálne vrty približne do hĺbky 3,5 kilometra. Energiu, ktorú vyčerpáme zo zeme, by sme chceli využiť na výrobu elektrickej energie a zostatkové teplo z tejto výroby na centrálne zásobovanie teplom.

Z tohto procesu navyše ostane časť tepla, ktoré je vhodné na využite napríklad pri pestovaní plodín v skleníkoch, pri spracovaní dreva či potravín alebo pri vykurovaní bazénov.

Sú na tento zámer na Slovensku vhodné podmienky? Krajina neleží na tektonických zlomoch ako povedzme Island.

Na Slovensku sú vhodné podmienky vo viacerých oblastiach. Teplotný gradient, teda nárast teploty so stúpajúcou hĺbkou, je na našom území vyhovujúci. V oboch našich vytypovaných územiach je dokonca o niečo vyšší ako celoslovenský priemer.

Samozrejme, nie v každej lokalite sa nachádza voda, ktorá je potrebná ako médium na čerpanie energie zo zeme, no na to slúžia geologické prieskumy, ktorými sa overujú predpoklady daného územia. Celkovo však máme na Slovensku nadpriemerné podmienky, pokiaľ ide o potenciál geotermálnych zdrojov. Lepšie ako v mnohých iných krajinách.

V akej fáze sú vaše projekty?

Máme za sebou všetky časti prieskumu, na ktorom sme spolupracovali s geológmi, geofyzikmi a ďalšími odborníkmi vrátane popredného experta Jamesa Koeniga – uznávanej kapacity v oblasti výskumu využitia geotermálnej energie.

Na základe toho sme identifikovali spomínané dve oblasti, kde chceme pôsobiť. Momentálne pracujeme na zazmluvnení konkrétnych pozemkov, následne sa posunieme k procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Hovoríte aj o geotermálnych elektrárňach, ktoré zatiaľ na Slovensku nemáme. V poslednom desaťročí ich v Európe pribudlo niekoľko, vrátane susedného Maďarska či Chorvátska. Prečo dosiaľ u nás žiadna nevznikla?

Bolo tu viac prekážok, ktoré zastavili rozvoj geotermálnej energetiky. V prvom rade takzvaný „stop-stav“, ktorý sa zaviedol pred niekoľkými rokmi. Znamenalo to, že distribučné spoločnosti nepúšťali do systému žiadne nové zdroje, teda ani obnoviteľné.

Z môjho pohľadu to nebolo v súlade so zákonom, nakoľko ten ukladá povinnosť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy pripojiť každý obnoviteľný zdroj do distribučnej sústavy.

V čase stop-stavu zároveň menil ÚRSO výkupné ceny energie z obnoviteľných zdrojov a pri geotermii sa vždy znižovali. A to napriek tomu, že sme nemali žiadne referenčné príklady geotermálnych elektrární zo Slovenska, čo určite neposilňovalo vyhliadky investorov do budúcna, keď zohľadníme, že ide o nákladné a čiastočne rizikové projekty.

Inak povedané, štát zhoršil možnú návratnosť prostriedkov zo zaujímavého, udržateľného zdroja, hoci sme ho dovtedy ani nevyužívali. Až to dospelo do fázy, keď u nás samostatná výroba elektriny z geotermu nie je rentabilná.

Okrem uvedeného sa systém podpory OZE doplatkom, takzvaným Feed-in tariff (FiT), obmedzil na veľmi malé zdroje, do 500 kW, čo tento systém podpory pre veľké zdroje eliminovalo. Napríklad v Nemecku je to v súčasnosti 252 eur za megawatthodinu, pričom sa prideľuje na 20 rokov.

V Chorvátsku je prvá geotermálna elektráreň v obci Ciglena v prevádzke od roku 2019. Využíva tzv. binárny cyklus - rovnaký systém, s akým sa počíta v projektoch PW Energy (Zdroj: PW Energy)

Napriek tomuto vývoju vám dávajú vaše projekty zmysel?

S prispôsobením sa tejto situácii áno. Znamená to, že popri elektrine chceme vyrábať aj teplo pre centrálne zásobovanie a ďalšie účely, čo zreálni ekonomické parametre celého projektu. Samozrejme, veríme zároveň, že elektrinu budeme môcť predávať prostredníctvom avizovaného nového aukčného systému.

Geotermálne projekty nie sú „lacný špás“, preto je potrebná podpora štátu, čo je častý scenár v zahraničí.

Ako si v slovenských podmienkach predstavujete túto podporu?

Pokiaľ ide o priamu podporu, inšpirovať sa môžeme napríklad v Turecku, kde pred dekádou veľmi nevyužívali geotermálne zdroje a dnes sú globálnym lídrom v jej rozvoji. Štát tam investuje do realizácie vrtov, preberá teda na seba časť rizika, ktoré by bolo inak len na pleciach investora.

Zároveň tam fungujú rôzne úľavy a dotácie pri využívaní technológií od domácich výrobcov. Časť nákladov na prieskum území hradí štát napríklad aj vo Švajčiarsku.

Čo z toho sa môže uplatniť na Slovensku?

Zatiaľ u nás neprebehla širšia diskusia. Aj aktuálna vláda má skôr prístup „menej štátu“, je teda otázne, akú podporu na národnej úrovni dostanú obnoviteľné zdroje energie. Pokiaľ viem, zvažuje sa podpora prostredníctvom eurofondov a rôznych grantových schém, ktoré pribúdajú aj v súvislosti s koronakrízou.

Sama Európska únia hovorí, že podpora takýchto projektov je nevyhnutnosťou, aby sa naša ekonomika posunula zeleným smerom. Zároveň máme prísne limity na zvyšovanie podielu OZE v nasledujúcich rokoch.

Peniaze na geotermálne projekty by teda mohli ísť z Plánu obnovy, prípade iných balíkov?

Dáva to logiku, ak sa Plán obnovy označuje za „zelený reštart ekonomiky“. Spoločnosť Ernst &Young vo svojej štúdii identifikovala tisíc nízkouhlíkových projektov v Európe, na ktoré by sa mohli tieto granty využiť.

Do úzkeho výberu sa zo Slovenska dostali oba naše projekty. Využívanie geotermálnej energie je procesom s minimálnym až žiadnym vplyvov na životné prostredie, keďže prebieha prakticky bez emisií.

Doteraz nebolo možné čerpať prostriedky z európskych fondov?

Existuje Operačný program Kvalita životného prostredia, ktorý počíta aj s financovaním geotermálnych projektov. Lenže model aplikovaný Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (SIEA), pod ktorú spadá čerpanie podpory, sa nezhoduje s potrebami spoločností, ktoré by chceli využívať geotermálne zdroje.

Na udelenie grantu je totiž potrebné mať v rukách povolenie na realizáciu projektu, čo podľa interpretácie SIEA zahŕňa aj stavebné povolenie. Lenže pri geotermálnych projektoch ho na rozdiel od iných dostanete až po tom, čo urobíte prieskumný vrt, hydrodynamickú skúšku a získate povolenie na čerpanie vody.

Avšak prostriedky potrebuje investor práve na tieto činnosti, ktoré sú najrizikovejšími položkami v rámci celého procesu. Vytvára sa tak akýsi začarovaný kruh, keďže pravidlá navyše neumožňujú čerpať podporu spätne. Z Ministerstva hospodárstva však prišiel signál, že by sa tieto podmienky mohli upraviť, veríme, že sa tak stane.


Štát by mohol cez legislatívne zmeny pomôcť rozvoju geotermálnej energie na Slovensku, tvrdí Michal Mašek (zdroj: PW Energy)

Ako náročný je samotný povoľovací proces?

Zahŕňa množstvo krokov. Pokiaľ ide o prvotné posúdenie EIA, to komplikuje povinné hodnotenie, ktoré sa týka plošne všetkých vrtov na Slovensku hlbších ako 500 metrov. Vzniklo to v minulosti najmä kvôli firmám, ktoré chceli u nás nájsť ropu a vrty realizovali dosť „drzo“. Štát, aby zamedzil sporom medzi obyvateľmi a vtedajšími investormi, prišiel s týmto pravidlom.

V súčasných podmienkach je nutnosť takzvanej „veľkej EIA“ pri všetkých geotermálnych zámeroch elementom, ktorý predražuje a spomaľuje projekty. Toto je zase výzva pre Ministerstvo životného prostredia.

Samozrejme, EIA je iba jedným z mnohých komplikovaných byrokratických postupov na získanie potrebných povolení pre realizáciu geotermálnych projektov. Vo všeobecnosti je povoľovací proces komplexnejší a časovo oveľa náročnejší ako samotná realizácia projektov.

Spomenuté Feed-in tarify, teda výkupné ceny energií, má u nás nahradiť aukčný systém výkupu, no zatiaľ sa nerozbehol, respektíve sa zastavil. Čo očakávate v tejto oblasti?

Z pohľadu investorov je výkupná cena najbezpečnejší spôsob ochrany investície, na Slovensku Feed-in tarifa trvá 15 rokov od uvedenia do prevádzky. Projekty nad 500 KW majú byť po novom podporené cez spomínaný aukčný systém, ktorý zatiaľ nefunguje, čo je problém.

Prvú aukciu, ktorú vyhlásilo ministerstvo, začiatkom roka zrušili. Prečo sa tak stalo, úplne presne nevieme. Do budúcna rátame s tým, čo už prezentoval aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek, že aukcie budú zamerané aj na špecifické technológie vrátane geotermálnej energie.

Ak sú totiž všeobecne zamerané na OZE, ťažko môžeme súperiť s objektívne lacnejšími zdrojmi ako fotovoltika či vietor, ktoré sú však menej stabilné a efektívne. Geotermálna energia by mala dostať vlastný priestor pre svoj rozvoj.

Navrhujete zároveň uprednostňovať teplo z geotermálnych zdrojov pred zariadeniami na Kombinovanú výrobu elektriny a tepla (KVET). Tu však zrejme narážame na otázku ceny.

Dnes je distribútor tepla povinný zaradiť do svojej sústavy teplo z KVET alebo OZE, ak mu ho niekto ponúkne a ak ho zatiaľ nemá v sústave. My však tvrdíme, že KVET a OZE by nemali byť na jednej úrovni, kombinovaná výroba z obnoviteľných zdrojov by logicky mala byť v hierarchii nad kombinovanou výrobou z fosílnych palív respektíve zo štiepky.

V prípade geotermu sa nevyžaduje dovoz materiálu na spaľovanie, šetrí životné prostredie a zároveň má potenciál znížiť koncovú cenu tepla.

Áno, momentálne výrobcovia nie sú motivovaní prejsť na OZE, lebo KVET je ekonomicky výhodnejší, a práve preto presadzujeme, aby v zákone o tepelnej energetike boli geotermálne zdroje v prípade možnosti zásobovania teplom uprednostnené pred KVET a vznikla povinnosť distribútora využiť tento zdroj.

Aké náklady sa celkovo spájajú s geotermálnym projektom?

Je to závislé od konkrétneho projektu, najmä ako hlboko sa vŕta, aké sú prietoky, či ide o výrobu elektriny aj tepla. Rádovo sa bavíme v miliónoch eur. Všeobecný prepočet hovorí o sume zhruba osem miliónov eur na jeden nainštalovaný megawatt elektrickej energie s využitím aj na výrobu tepla.


Geotermálna energia pomáha zásobovať teplo vyše tisíc domácnosti vo Veľkom Mederi. Teplo do CZT sa z tohto zdroja dodáva aj v Galante, Šali a Seredi (zdroj: PW Energy)

Koľkým domácnostiam by ste mohli vykryť spotrebu energií po dokončení vašich projektov?

Na každom z našich prieskumných území by sme potenciálne mohli vyrobiť 20 megawattov elektrickej energie, čo je ekvivalent približne 250 megawattov tepelnej energie v závislosti od podmienok, ktoré máme na Slovensku a zodpovedajúcich technológií.

V prípade výroby elektriny predstavuje zostatkové teplo zlomok z tohto objemu, v každom prípade by sme mohli z jedného zdroja zásobovať viac ako 40-tisíc domácností. 

Všeobecné povedomie ľudí sa skôr viaže k spomínanej fotovoltike či biomase. Ako argumentujete v prospech geotermálnej energie?

Prednosti geotermálnej energie sú zrejmé, je to vysoko preferovaný zdroj aj v zahraničí, ktorému vo väčšom využívaní bránia najmä počiatočné náklady. Z pohľadu zdravia a ochrany obyvateľstva je jasnou voľbou, keďže ide o čistú, udržateľnú energiu, ktorá vzniká v bezpečnom procese a je šetrná k životnému prostrediu.

V porovnaní s tým napríklad biomasu ani nepovažujem za obnoviteľný zdroj, keďže je reč o spaľovaní štiepky – navyše s výrazne negatívnym vplyvom na kvalitu ovzdušia, čo potvrdzuje aj každoročný monitoring Národného emisného informačného systému (NEIS), kde v rebríčku najväčších znečisťovateľov nájdete viacero zariadení na biomasu.

Slnko a vietor zas majú spoločnú nevýhodu – sú nestabilné, musíte počkať, kým nastane deň respektíve kým zafúka. Oproti tomu geotermálna energia je efektívny lokálny zdroj, dostupný nepretržite 24 hodín denne, vďaka čomu prispieva k stabilite distribučnej sústavy a najmä prináša ľuďom lokálne zelené teplo a elektrinu.

Michal Mašek (33)

Je senior projektový manažér spoločnosti PW Energy, a.s., ktorá je členom združenia EGEC (EuropeanGeothermal Energy Council), neziskovej medzinárodnej organizácie podporujúcej geotermálne odvetvie v Európe, ako aj Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Michal Mašek sa možnostiam využitia geotermálnej energie na Slovensku venuje od roku 2011. V súkromných spoločnostiach predtým pracoval ako riaditeľ rozvoja podnikania či šéf medzinárodného tímu v projekte poskytovania IT služieb.


Spoločnosť PW Energy je komunikačným partnerom denníka Energie-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Podzemné vedenie aj nové trafostanice. Východoslovenská obec sa dočká veľkej modernizácie

Podzemné vedenie aj nové trafostanice. Východoslovenská obec sa dočká veľkej modernizácie

Výsledkom projektu má byť menej porúch a spoľahlivejšia distribúcia elektriny.

Je deregulácia cien energií dobrou správou pre odberateľov? (ANKETA)

Je deregulácia cien energií dobrou správou pre odberateľov? (ANKETA)

Rezort hospodárstva chce postupne uvoľňovať reguláciu v dodávkach elektriny a plynu. Ako sa na zámer pozerajú dodávatelia energií, zástupcovia spotrebiteľských združení a analytik INESS?

Bezemisná doprava nebude zadarmo. Analytici spočítali náklady na dekarbonizáciu

Bezemisná doprava nebude zadarmo. Analytici spočítali náklady na dekarbonizáciu

Znižovanie emisií v cestnej, lodnej a leteckej doprave si podľa analytikov každoročne vyžiada investície za miliardy eur.