VSE
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo

Kto a z čoho zaplatí „garantované“ ceny energií? Štát má iba dve možnosti

Miliardy eur na garantované ceny elektriny a plynu pre spotrebiteľov vláda nevyčaruje, musí ich odniekiaľ zobrať.

Kto a z čoho zaplatí cenové stropy energií? Štát má iba dve možnosti

Foto: Depositphotos

Štát priamo zadotuje energie pre podnikateľov a verejný sektor. Cenový strop pre elektrinu určila vláda na 199 eur/MWh, pre plyn 99 eur/MWh. Ak tieto náklady odberateľov presiahnu limitnú úroveň, preplatené z verejných financií dostanú 80 % výdavkov. Tieto limity sa však týkajú iba komoditnej časti ceny, nie rôznych poplatkov, ktoré tvoria koncovú cenu enegií.

Odlišná forma zastropovania cien elektriny sa bude vzťahovať na domácnosti. Kľúčom má byť dohoda vlády so Slovenskými elektrárňami na zafixovaní ceny vyrobenej elektriny v objeme 6 TWh ročne na úrovni 61 eur/MWh do roku 2024. Maximálna cena, ktorú majú dodávatelia účtovať domácnostiam za dodávku silovej elektriny, je stanovená na 75,53 eur/MWh.

V článku sa dozviete:

  • čo to znamená, keď štát “garantuje” cenu,
  • aké možnosti má vláda pri dorovnávaní trhových cien elektriny a plynu,
  • kto tieto náklady bude v konečnom dôsledku znášať,
  • čo môže byť dôsledkom zavedenia cenových stropov na energie,

Kto to zaplatí

Kde zoberie vláda peniaze na dorovnávanie trhovej ceny? Zdrojom má byť štátny, prípadne európsky rozpočet, teda príjmy vybraté na daniach od obyvateľov a podnikateľov. Už výdavky v tohtoročnom rozpočte navýšila vláda o zhruba jeden a pol miliardy eur. Takmer miliarda má byť určená pre firmy, ktoré budú môcť žiadať o kompenzácie do výšky 500-tisíc eur.

Aj vykrývanie cien energií v budúcom roku sa má opierať o štátny rozpočet, hoci jeho schválenie je zatiaľ otázne. Tu vláda počíta s balíkom na energetickú krízu vo výške 3,5 miliardy eur, z čoho časť je určená na pokrytie zastropovaných cien.

“Zastropovanie koncovej ceny nedáva odpoveď na otázku, kto to prefinancuje a kto a kedy to zaplatí,” uviedol v ankete Energie-portal.sk Martin Ondko, generálny riaditeľ spoločnosti Magna Energia.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.