Koronavírus môže oslabiť klimatické ambície a zasiahnuť podporu obnoviteľných zdrojov energie

Výrazný prepad cien ropy, komodít, akciových trhov na pozadí pandémie koronavírusu vyvoláva obavy z globálnej ekonomickej recesie. Následky paralyzovania ekonomickej aktivity najmä v Európe môžu byť tvrdé a dlhodobé. Zelená energetika v takýchto podmienkach nemusí byť prioritou číslo jeden.

„Ak sa globálna ekonomika rúca, produkuje sa menej tovarov a sociálne otázky sú prioritou v politike. Zasiahnuté firmy môžu odďaľovať alebo dokonca rušiť svoje klimatické politiky vyžadujúce počiatočné investície,“ hovorí pre CNBC Rob Jackson, profesor na Stanfordskej univerzite a predseda Global Carbon Project.

Obmedzovanie ekonomickej aktivity v dôsledku obáv z koronavírusu môže viesť k výraznému poklesu emisií na celom svete, rovnako ako sa to už deje v Číne. Môže to však aj spomaliť prechod na „zelenšie“ zdroje energie. Fatih Birol, riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry upozorňuje, že vypuknutie epidémie môže predznamenávať spomaľovanie energetickej tranzície, pokiaľ vlády nebudú podporovať hospodársky rast ekologickými investíciami.

OZE už nie hlavnou prioritou?

„Na prípadnom poklese emisií v dôsledku ekonomickej krízy nie je čo oslavovať. Pretože tento pokles nebude udržateľný, ak budú chýbať správne politiky a opatrenia,“ nazdáva sa F. Birol. Mnohé infraštruktúrne projekty, vrátane miliardových investícií do obnoviteľných zdrojov, môžu byť zastavené alebo zbrzdené v dôsledku ekonomických a sociálnych problémov.

„Nemali by sme dovoliť, aby súčasná kríza narušila prechod na čistú energetiku.“ Podľa riaditeľa IEA by štáty mali použiť stimulačné ekonomické balíčky aj na podporu zelených technológií.

Podľa analýzy IEA 70 % investícií do zelenej energetiky pochádza od štátu (teda daní obyvateľov a firiem), buď vo forme priameho financovania alebo ako dotácie.

Organizácia zároveň odhaduje, že štáty na celom svete dotujú odvetvia fosílnych palív v celkovej výške zhruba 400 miliárd dolárov ročne. Šéf IEA zároveň vyzýva politikov, aby pokles cien ropy využili na odstránenie dotácií fosílnych zdrojov. Namiesto toho sa môžu použiť na výdavky v zdravotníctve.

F. Birol vyzýva vlády, aby prerozdelili peniaze aj na opatrenia energetickej efektívnosti. Podľa neho nemusia priniesť zisk v krátkodobom časovom horizonte a v období nízkych cien energií, ale predstavovali by lukratívnu dlhodobú investíciu. „Podmienky na trhu budú dobrým testom pre záväzky vlád. Dobrou správou je, že v porovnaní s ekonomickými stimulmi v minulosti sú obnoviteľné technológie oveľa lacnejšie.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.