Enesco
TESLA
SPP - distribúcia

Komentár. Klimatický strašiak Martina Hojsíka

Globálne otepľovanie môže mať veľa negatívnych vplyvov. Netreba si ich však primýšľať.

zima

Foto: Fotolia

Zmena klímy je témou, ktorá verejnosť zaujíma, preto je samozrejmé, že politici predostierajú stále nové návrhy opatrení pre zabránenie rastu teplôt.

V politickej rozprave sa však na podporu opatrení vyskytujú aj tvrdenia, ktoré nemusia byť pravdivé.

Napríklad poslanec Európskeho parlamentu za stranu Progresívne Slovensko (PS) Martin Hojsík na tlačovej konferencii 16. septembra uviedol snahu PS presadiť, aby Slovensko vyhlásilo stav tzv. klimatickej núdze, aj týmito vetami:

„Klimatická kríza stojí životy. Medzi rokmi 1996-2015 sa odhaduje, že na Slovensku kvôli extrémnemu počasiu zomrelo predčasne 2750 ľudí.“

Ako je to však s „predčasnými úmrtiami“ v dôsledku zmeny klímy naozaj?

Martin Hojsík vychádzal zrejme z článku Sme spred dvoch rokov, ktorý odkazuje na štúdiu slovenských autorov. Tá skúmala vplyv letných horúčav na Slovensku v roku 2015 na úmrtnosť obyvateľov.

Štúdia okrem informácie o 2750 obetiach horúčav v rokoch 1996-2015 konštatuje aj to, že v najteplejšom roku 2015 bola horúčava bezprostrednou príčinou úmrtia až u 540 ľudí.

Radovan KazdaRadovan Kazda | Energie-portal.sk

Pre toľko oslabených organizmov bola horúčava tzv. „posledným klincom do rakve“, teda spúšťačom už nezvratného procesu vedúceho k smrti.

Tá štúdia je fajn. Nemá príliš veľké ambície, takže sa nesnaží analyzovať, koľko ľudí by v podobnom dôsledku zomrelo, ak by bola teplota napríklad o stupeň alebo dva nižšie, čo by zhruba zodpovedalo „očisteniu“ od vplyvu zmeny klímy.

Bezpochyby by výsledný „klimatický rozdiel“ z úmrtí bol iba zlomkom z celkového počtu 2750 úmrtí.

Martin Hojsík však túto ambíciu zjavne má, no namiesto očistenia dát vzal zverejnené číslo úmrtí 2750 a automaticky ho pripísal k dôsledkom zmeny klímy. Teda to, čo štúdia vôbec netvrdí a ani to pravdou nie je.

Takže vymyslel klimatického strašiaka.

Bilancia úmrtí

K spôsobu argumetácie Martina Hojsíka ešte pár poznámok.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (1)

  1. pavolkosa1959@gmail.com23.09.2019 (12:00)
    Veľmi dobrý komentár.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?

Vyrába sa takmer bez emisií, no stojí ako z plynu. Zmení sa cenotvorba elektriny?

Do diskusie o spôsobe určovania ceny elektriny na európskom trhu sa zapojil aj ÚRSO. Brusel považuje debatu za ukončenú.

Umelá inteligencia rapídne zvýši spotrebu energie, výzvou bude energetická efektívnosť

Umelá inteligencia rapídne zvýši spotrebu energie, výzvou bude energetická efektívnosť

Výroba, prevádzka a údržba zariadení umelej inteligencie povedie k zvýšeniu spotreby energie. V každom odvetví, kde sa má umelá inteligencia využívať, bude potrebné prevádzkovať servery.

AI vstupuje do energetiky, batérie aj trading už riadia inteligentné systémy

AI vstupuje do energetiky, batérie aj trading už riadia inteligentné systémy

Energetické firmy začínajú využívať umelú inteligenciu na interpretáciu dát, optimalizáciu prevádzky aj obchodovanie s flexibilitou.

X
X
X
X