V mníchovskej spoločnosti Bauhaus Luftfahrt e.V. bol v
rámci výskumného projektu SOLAR-JET
vyrobený prvý „solárny“ letecký petrolej z vody a oxidu
uhličitého (CO2) na svete. Vedci predviedli kompletný
výrobný proces obnoviteľného kerozínu, pričom ako zdroj
vysokoteplotnej energie využili koncentrované svetelné žiarenie.
Projekt je stále v skúšobnej fáze – pomocou simulovaného
slnečného žiarenia sa v laboratórnych podmienkach vyrobilo
zatiaľ len malé množstvo leteckého petroleja.
Solárny reaktor premieňa CO2 a vodu na syntézny
plyn. Výsledky však naznačujú, že v budúcnosti by sa mohli zo
slnečného žiarenia, CO2 a vody vyrábať akékoľvek
tekuté uhľovodíkové palivá.
Kerozín je ľahká frakcia benzínu získavaná pri výrobe
obyčajného benzínu a nafty. Vyznačuje sa vyššou hustotou
energie ako obyčajný benzín (43 MJ/kg vs. 42,5 MJ/kg) a vysokou
čistotou, ktorej zabezpečenie je v leteckých motoroch oveľa
dôležitejšie ako v motoroch automobilov.
Petrolej alebo kerozín je horľavá kvapalina (zmes kvapalných
uhľovodíkov) používaná v súčasnosti ako palivo do reaktívnych
motorov (napr. prúdových v letectve). Taktiež sa používa v
chemických laboratóriách na uchovávanie látok reagujúcich
s vodou (resp. vzdušnou vlhkosťou) ako napr. alkalické kovy.
V minulosti sa používal na kúrenie a svietenie, aj ako prípravok
na odstraňovanie vší.
Výrobný proces
V prvom kroku sa koncentrované svetlo, ktoré simulovalo slnečné
žiarenie, použilo na premenu oxidu uhličitého a vody na syntézny
plyn (synplyn) vo vysokoteplotnom solárnom reaktore obsahujúcom
látky na báze oxidov kovov vyvinuté na technologickom inštitúte
ETH v Zürichu. Zo synplynu (zmesi vodíka a oxidu uhoľnatého)
následne Shell pomocou Fischerovej-Tropschovej metódy vyrobil
kerozín.
Hoci výroba syntézneho plynu pomocou koncentrovaného slnečného
žiarenia je stále v počiatočnom štádiu vývoja, spoločnosti na
celom svete vrátane Shellu už začínajú používať synplyn na
výrobu kerozínu. Kombinácia týchto dvoch prístupov má potenciál
poskytovať bezpečné, udržateľné a dostatočne veľké dodávky
leteckého paliva, ako aj motorovej nafty a benzínu, alebo dokonca
plastov.
Palivá vyrobené Fischerovou-Tropschovou metódou už
získali osvedčenie a môžu sa využívať pri existujúcich
vozidlách a lietadlách, pričom nie je potrebná žiadna úprava
ich motora ani palivovej infraštruktúry.
Súvislosti
Štvorročný projekt SOLAR-JET, ktorý sa začal realizovať v
júni 2011, čerpá finančné prostriedky EÚ vo výške 2,2 milióna
EUR. Na projekte SOLAR-JET sa spoločne podieľajú výskumné
organizácie z akademického prostredia a oblasti priemyslu (ETH
Zürich, Bauhaus Luftfahrt, Deutsches Zentrum für Luft- und
Raumfahrt (DLR), Shell Global Solutions a partner v oblasti
manažmentu ARTTIC).
V ďalšej fáze projektu plánujú partneri optimalizovať
solárny reaktor a posúdiť, či bude táto technológia fungovať
aj vo väčšom meradle a za konkurencieschopné ceny.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.