Kým krátkodobo sa ceny energií možno zastabilizujú, súčasne sa v energetike na Slovensku prestane investovať, píše Karol Galek.
Hoci sa Jozef Holjenčík, ktorému v roku 2017 zlomila krk takzvaná ističová kauza, stal na základe priania Roberta Fica bez akéhokoľvek výberového konania novým šéfom ÚRSO ešte v decembri, doteraz o ňom veľmi počuť nebolo.
Za posledný mesiac však regulačný úrad spustil hotovú legislatívnu smršť. Ministerstvu hospodárstva podsunul na predloženie hneď dve novely zákona o regulácií a pripomienkové konanie prebehlo už aj k niektorým cenovým a necenovým vyhláškam.
Kým ale v prípade zákonov, ktoré oberajú ministerstvo o viaceré kompetencie, no sú závislé od posvätenia parlamentom, v prípade vyhlášok je Jozef Holječík jediný, kto rozhodne o ich osude. Stačí mu vysporiadať sa s 1 375 pripomienkami. A to pokojne aj tak, že ich zmietne zo stola.
Napokon, prečo nie? Všetko sa to deje pod zámienkou znižovania cien energií. Ale ak niekomu cenu zníži, iného bude musieť priškrtiť na nákladoch alebo mu zvýšiť poplatky.
V prípade tepla to budú výrobcovia s predĺženými odpismi investícií, v prípade platby podpory obnoviteľných zdrojov priemysel s odňatými úľavami a zhoršenou konkurencieschopnosťou voči zahraničiu. A to má vláda plné ústa podpory slovenského priemyslu.
Samotným výrobcom elektriny sa zas zvýšia platby za prístup do sústavy. V prípade tohto opatrenia pritom hrozí nielen zastavenie nových projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, ale aj odstavenie už existujúcich.
V skutočnosti však to, čo je prezentované ako nástroj na zníženie cien energií, je iba obyčajné kladivo na trh. Ten trh, o ktorom sa Jozef Holjenčík opakovane vyjadril, že jeho tajomná ruka nefunguje. Rozhodol sa preto, že trh bude on. Cez zvolených znalcov bude určovať majetok a odpisy energetických spoločností, ničiť a následne akože „zachraňovať“ priemysel či rozhodovať o tom, ktorá investícia do obnoviteľných zdrojov energie prežije.
Parlamentom sa prehnala v skrátenom legislatívnom konaní novela zákona o regulácii, ktorou sa v tieni streľby na premiéra nikto poriadne nezaoberal. Na základe nej bude možné odnímať licencie na podnikanie v energetike, rozdávať energetické zariadenia, o ktoré podnikatelia takto prídu a tiež určovať cenu plynu, ktorú budú môcť dodávatelia účtovať výrobcom tepla bez ohľadu na to, za koľko plyn reálne nakúpili.
Kým krátkodobo sa ceny energií možno zastabilizujú či dokonca znížia, súčasne sa v energetike na Slovensku prestane investovať. Namiesto Európskou komisiou očakávanej deregulácie sa bude regulácia u nás pritvrdzovať a existujúci hráči budú odchádzať z trhu a potenciálni budú Slovensko obchádzať oblúkom. Zároveň bude zaujímavé sledovať, kto bude z toho všetkého profitovať a všetky tie energetické aktíva po odňatí licencií skupovať.
Ako to v prípade monopolizácie býva, kde nie je konkurencia, nie je ani tlak na cenu, ktorá začne opäť stúpať. Alebo zasiahne štát a bude dotovať. Priamo či nepriamo napríklad prostredníctvom štátneho SPP, ktorý nebude odvádzať dividendy do štátneho rozpočtu. Na tieto chýbajúce financie sa potom budeme musieť doskladať všetci.
Takže za energie na konci dňa zaplatíme dvakrát. Raz vo faktúre, druhý raz vo forme daní. A opäť raz budeme mať „stabilné ceny energií“, ako nám už raz sľuboval Robert Fico na billboardoch. Stabilne vysoké!
Karol Galek
Autor je bývalým štátnym tajomníkom MH SR za SaS, aktuálne je kandidátom strany do Európskeho parlamentu.
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.