Nie sme odkázaní na Rusko. Predseda ÚRSO šíri hoax a sám si protirečí (KOMENTÁR)

EÚ? Choré zmýšľanie. USA? Nešťastný plyn. Rusko? K tomu sa nebudem vyjadrovať, ako predseda ÚRSO nie som v takej pozícii.

Tak by sa dal zhutniť jeden z postojov, ktoré staronový predseda regulačného úradu rozvinul v rozhovore pre Hospodárske noviny. Na okamih akoby zabudol, že už nedáva interview „alternatívnemu“ médiu a že už skončil aj jeho angažmán v bizarnej volebnej kampani. 

To, že na jednej strane sa predseda sám od seba púšťa do hodnotenia EÚ a na druhej strane otázku o Rusku odbíja tým, že mu neprináleží z titulu jeho funkcie, veľkoryso nazvime protirečením. Okrem toho však vo svojich argumentoch využíva aj zjavné nepravdy a hoax.

Nepravdy

Nepravdou si predseda pomohol napríklad tvrdením, že „na Slovensku je každá molekula z ruského plynu.“ To by platilo len za neblahého predpokladu, že by sa republika stala ruskou guberniou. Stále tu totiž je – hoci malá – aj domáca ťažba plynu. A plyn zo Záhoria alebo od Trnavy rozhodne neobsahuje ruské molekuly.

Okrem toho tu tiež je - molekuly CH₄ snáď odpustia nálepkovanie - aj plyn z iných krajín a smerov. Stačí sa pozrieť na dáta prevádzkovateľov infraštruktúry. Plyn k nám prúdi aj z Česka, aj z Maďarska a časť plynu z Ukrajiny sa teraz na Slovensko vracia po tom, čo do ukrajinských zásobníkov natiekol od nás zo západu. Že by u nás boli iba ruské molekuly, rozhodne neplatí.

Iste, väčšina plynu, ktorý na Slovensku horí v kotloch a sporákoch, stále pochádza z Ruska. Dôležité však je, hoci sa to predseda snažil zamiesť do kúta („Ale ja nehovorím o trasách. Pôvod plynu je stále ruský.“), že Slovensko/SPP diverzifikovalo trasy aj potenciálne zdroje. Keď Putin definitívne utiahne kohútiky, bude to veľmi ťažké, ale zvládnuteľné. Na Rusko nie sme odkázaní.

Tvrdením, že „máme dlhodobý kontrakt, ktorý treba začať využívať,“ sa predseda síce usiluje vsugerovať, že Slovensko nechce odoberať plyn z Ruska, pričom Kremeľ ho ponúka s otvorenou náručou. Pravdou je, že dodávky plynu do EÚ obmedzil Gazprom – krátko nato, ako blokovaním zásobníkov Putin vohnal EÚ do krízy. Na dodávky ruského plynu však dodnes na rozdiel od uhlia či ropy neboli uvalené žiadne sankcie.

Hoax

Ešte ďalej predseda zašiel tvrdím, že „iný plyn ako ruský nevieme spracovať.“ Tézu podporil argumentom: „Museli by sme vymeniť celú plynárenskú infraštruktúru, aby sme mohli spracúvať nórsky plyn.“ Odvolával sa pritom na vlaňajšiu „kauzu“ pokazených kotlov a nórskeho plynu.

Skôr než slovenskému publiku by predseda mohol poradiť Taliansku či Francúzsku, kde sa v potrubiach roky mieša aj ruský potrubný plyn, aj severoafrický potrubný plyn aj regasifikovaný LNG z rôznych kútov sveta. (Funguje v Ríme či Paríži ešte vôbec nejaký kotol?)

Pravdou je, že plyn z rôznych zdrojov má rôznu výhrevnosť (preto sa sleduje kWh namiesto m³) a rôzne zastúpenie sulfánu a iných prímesí (preto operátori infraštruktúry neustále sledujú množstvo parametrov). Rozhodujúcou zložkou zemného plynu je ale všade metán. A molekuly CH₄ sú označené CH₄ aj tam, kde sa píše azbukou.

Radovan Potočár
šéfredaktor Energie-portal.sk

Text je názorovým príspevkom.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.