Eversheds Sutherland
Dny teplárenství a energetiky 2024
Belimo 2

Ján Klepáč: Zemný plyn bude potrebný aj po roku 2050. Napriek zeleným predstavám Bruselu

Slovensko podľa nášho prevádzkovateľa distribučnej siete znížilo spotrebu zemného plynu o 18 %. V Bruseli nás pochválili, ale vykúpené to bolo znížením výroby v priemysle a zatváraním prevádzok.

Ján Klepáč

Ján Klepáč / Foto: Energie-portal.sk

Z európskej energetiky sa stal predotovaný a preregulovaný skanzen. Ruská vojna na Ukrajine sa pre kontinent stala mementom. V otázke, na aké zdroje sa môže Európa spoľahnúť, ak chce zabezpečiť stabilné diverzifikované dodávky zemného plynu, zohrávajú kľúčovú rolu štyri faktory. Veľa však závisí aj od znižovania spotreby a viacerých možných scenárov, ktoré hrozia.

Jedno je však isté – na rozdiel od bruselských predstáv tu zemný plyn bude aj po roku 2050. Toto tvrdenie potvrdzujú aj viaceré analýzy zahraničných energetických agentúr. Zatiaľ čo Brusel za každú cenu pretláča Green Deal, v Spojených štátoch dochádza k veľkému rozvoju ťažby zemného plynu. Na odbornej konferencii VYKUROVANIE 2023 to uviedol Ján Klepáč zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

V článku sa dozviete:

  • čo kedysi tvorilo trojuholník európskej energetickej politiky a čo po ňom zostalo,
  • ako sa Európe darí v diverzifikovaní dodávok zemného plynu,
  • na aké zdroje sa môže Európa spoľahnúť,
  • na aký čas by vlastná ťažba v Európe pokryla celoeurópsku spotrebu,
  • v čom spočívajú úzke miesta v európskej prepravnej sieti,
  • aký potenciál má LNG,
  • ako je na tom Európa s naplnenosťou podzemných zásobníkov,
  • čím bolo vykúpené zníženie spotreby zemného plynu na Slovensku o 18 %,
  • ako bude potrebné znížiť spotrebu pri jednotlivých scenároch,
  • prečo tu podľa J. Klepáča bude zemný plyn v značných množstvách aj po roku 2050.

Boli časy, kedy sa podľa J. Klepáča energetická politika Európskej únie odohrávala na trojvrší, ktoré pozostávalo z konkurencieschopnosti a stabilných cien, bezpečnosti dodávok a udržateľnosti.

Bezpečnosť dodávok bola pritom kľúčová. Postupne sa však tento faktor podľa odborníka strácal, až po Parížskom dohovore v roku 2015 a konferencii COP 26 v roku 2021 vypadol úplne. Prevažujúco zelený a progresívny Európsky parlament, ktorý vzišiel z ostatných volieb, presadil totiž iné predstavy.

„Zostal jediný názor – Green Deal, zelená orientácia, zelená politika. A tak sme sa dostali k situácii, že ceny energií narastali, bezpečnosť nám klesala a z európskej energetiky sa stal predotovaný a preregulovaný skanzen,“ hovorí J. Klepáč.

Európu však zobudil 24. február minulého roka. Jediné šťastie spočívalo podľa zástupcu SPNZ v tom, že bolo už po najtuhšej zime, takže nedostatok plynu ako komodity sa okamžite neprejavil. To prišlo až neskôr, keď sa vyčerpali uskladnené zásoby zemného plynu a na trhu sa objavili rôzni špekulanti. Vplyv mali aj ceny emisných povoleniek. „A tak sme sa dostali k závratným výškam, keď ceny plynu na európskych burzách vyskočili na 350 eur za megawatthodinu, čo bolo neslýchané,“ dodáva.

Prvá úloha bola teda diverzifikovať dodávky a čím skôr sa zbaviť závislosti od ruského plynu. „Táto úloha sa v podstate darila plniť aj darí plniť. Majoritným dodávateľom zemného plynu sa v uplynulom roku stalo Nórsko, ktoré dodávalo v priemere 350 miliónov metrov kubických denne, no a, samozrejme, LNG,“ vysvetľuje ďalej.

Kľúčovú rolu zohrávajú štyri faktory

 
 

Zostáva vám 69% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.