Slovensko podľa nášho prevádzkovateľa distribučnej siete znížilo spotrebu zemného plynu o 18 %. V Bruseli nás pochválili, ale vykúpené to bolo znížením výroby v priemysle a zatváraním prevádzok.
Z európskej energetiky sa stal predotovaný a preregulovaný skanzen. Ruská vojna na Ukrajine sa pre kontinent stala mementom. V otázke, na aké zdroje sa môže Európa spoľahnúť, ak chce zabezpečiť stabilné diverzifikované dodávky zemného plynu, zohrávajú kľúčovú rolu štyri faktory. Veľa však závisí aj od znižovania spotreby a viacerých možných scenárov, ktoré hrozia.
Jedno je však isté – na rozdiel od bruselských predstáv tu zemný plyn bude aj po roku 2050. Toto tvrdenie potvrdzujú aj viaceré analýzy zahraničných energetických agentúr. Zatiaľ čo Brusel za každú cenu pretláča Green Deal, v Spojených štátoch dochádza k veľkému rozvoju ťažby zemného plynu. Na odbornej konferencii VYKUROVANIE 2023 to uviedol Ján Klepáč zo Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).
V článku sa dozviete:
- čo kedysi tvorilo trojuholník európskej energetickej politiky a čo po ňom zostalo,
- ako sa Európe darí v diverzifikovaní dodávok zemného plynu,
- na aké zdroje sa môže Európa spoľahnúť,
- na aký čas by vlastná ťažba v Európe pokryla celoeurópsku spotrebu,
- v čom spočívajú úzke miesta v európskej prepravnej sieti,
- aký potenciál má LNG,
- ako je na tom Európa s naplnenosťou podzemných zásobníkov,
- čím bolo vykúpené zníženie spotreby zemného plynu na Slovensku o 18 %,
- ako bude potrebné znížiť spotrebu pri jednotlivých scenároch,
- prečo tu podľa J. Klepáča bude zemný plyn v značných množstvách aj po roku 2050.
Boli časy, kedy sa podľa J. Klepáča energetická politika Európskej únie odohrávala na trojvrší, ktoré pozostávalo z konkurencieschopnosti a stabilných cien, bezpečnosti dodávok a udržateľnosti.
Bezpečnosť dodávok bola pritom kľúčová. Postupne sa však tento faktor podľa odborníka strácal, až po Parížskom dohovore v roku 2015 a konferencii COP 26 v roku 2021 vypadol úplne. Prevažujúco zelený a progresívny Európsky parlament, ktorý vzišiel z ostatných volieb, presadil totiž iné predstavy.
„Zostal jediný názor – Green Deal, zelená orientácia, zelená politika. A tak sme sa dostali k situácii, že ceny energií narastali, bezpečnosť nám klesala a z európskej energetiky sa stal predotovaný a preregulovaný skanzen,“ hovorí J. Klepáč.
Európu však zobudil 24. február minulého roka. Jediné šťastie spočívalo podľa zástupcu SPNZ v tom, že bolo už po najtuhšej zime, takže nedostatok plynu ako komodity sa okamžite neprejavil. To prišlo až neskôr, keď sa vyčerpali uskladnené zásoby zemného plynu a na trhu sa objavili rôzni špekulanti. Vplyv mali aj ceny emisných povoleniek. „A tak sme sa dostali k závratným výškam, keď ceny plynu na európskych burzách vyskočili na 350 eur za megawatthodinu, čo bolo neslýchané,“ dodáva.
Prvá úloha bola teda diverzifikovať dodávky a čím skôr sa zbaviť závislosti od ruského plynu. „Táto úloha sa v podstate darila plniť aj darí plniť. Majoritným dodávateľom zemného plynu sa v uplynulom roku stalo Nórsko, ktoré dodávalo v priemere 350 miliónov metrov kubických denne, no a, samozrejme, LNG,“ vysvetľuje ďalej.
Kľúčovú rolu zohrávajú štyri faktory
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.