Iveta Radičová: podpora do využitia biomasy

Diskusia (1)

1. Vespremy Peter06.12.2010 (16:05)

   V Strede nad Bodrogom, 06.12.2010

    

   Pripomienky k cenotvorbe Elektrickej energie z OZE

    

    Nasledovná žiadosť bola zaslaná 23.03.2010 na ÚRSO

    

   Žiadosť o zohľadnenie investičného zámeru a súvisiacich nákladov v procese stanovenia ceny za elektrickú energiu vyrobenú spaľovaním rastlinného oleja a odpadových olejov rastlinného pôvodu za účelom kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla.

    

   V dobe, keď jedna z hlavných úloh Európskeho spoločenstva je energetická bezpečnosť a nezávislosť, problematiku alternatívnych zdrojov energie je nutné koncepčne a kompletne riešiť aj v rámci zákonodarstva a teda vytvoriť také podmienky, ktoré zabezpečia podnikateľskej sfére bezpečné legislatívne zázemie pre úspešnú činnosť.

    

   Naša spoločnosť vypracovala v priebehu roku 2008 investičný zámer na vybudovanie kogeneračného systému o výkone 3,048 MW a tepelnom výkone 1,280 MW.

    

   Dňom 08.12.2009 bolo Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky vydané osvedčenie o súlade nášho investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej Republiky po registračným číslom: 3790/2009-3400  

    

   Predmetné zariadenia sú motor-generátory

   Výška investície je                                                1.250.000,00 eur

   Odpisová skupina/počet odpisových rokov:                       2/6

   Ročný odpis:                                                             208.333,33 eur

   * v rámci investičných nákladov sú zahrnuté obstarávacie ceny predmetných zariadení, ich prispôsobenie na spaľovanie OZE, stavebné úpravy, montážne práce, zariadenia na stáčanie a skladovanie PHM, vytvorenie technických podmienok na pripojenie sa do DS

    

   Palivom pre tieto zariadenia je zmes rastlinných olejov (čistých, resp.  rôznych odpadových, kuchynských a.i.) a fosilného paliva (nafty). Ideálnym pomerom je 95% rastlinného oleja a 5% nafty.

    

   Spotreba  paliva je 0,2472 litrov/kWh.

   Spotreba paliva na celkovú výrobu:     0,2472 litrov/kWh. x  25.200.000 kWh. = 6.229.440 litrov

    

   Priemerné ceny fosilného paliva za rok 2009:                                          0,4089 eur/liter    

   Priemerné ceny rastlinného oleja za rok2008/ 2009: 756,78 EUR/t, t.j. 0,6924 eur/liter

         (viď príloha č.3)

    

   Naša spoločnosť má možnosť využívať ako pohonná látka aj použité resp. odpadové rastlinné oleje v max. 3%-nom zastúpení, ktorých priemerná nákupná cena je   0,3652 eur/liter

   Priemerná cena v stanovenom pomere (5:92:3):                                 0,6684 eur/liter

    

    

    

    

   Mzdové náklady:

   Pri prevádzkovaní predmetného systému sa počíta s ôsmimi zamestnancami v štvorzmennej prevádzke.

   Priemerná nominálna mzda v roku 2009:                                       744,50 eur

   Plánovaná mzda obsluhy systému:                                                 595,60 eur

   Odvodová povinnosť zamestnávateľa (35,2%):                            209,65 eur      

   Mzdové náklady 1 zamestnanca:                                                    805,25 eur

    

    

   Náklady na údržbu a bežné opravy:

   Spoločnosť pri svojich kalkuláciách počíta s nákladmi na údržbu a bežné opravy vo výške 10% ročne z celkového objemu investície, t.j.                            125.000 eur/rok

    

    

   Poistné:

   0,2 % z výšky prevedenej investície, t.j.                                                  2.500 eur/rok

    

    

   Ostatné náklady vrátane nepredvídaných nákladov:

   Spoločnosť pri svojich kalkuláciách počíta s ostatnými nákladmi vrátane nepredvídaných nákladov vo výške 0,5% ročne z celkového objemu investície, t.j.           6.250 eur/rok

    

    

   Plán výroby:

   Celkové množstvo vyrobenej elektrickej energie:                        25.200.000 kWh./rok

   Množstvo elektrickej energie odovzdanej do siete DS (80%):    20.160.000 kWh./rok

   Množstvo elektrickej energie na vlastnú spotrebu (20%):             5.040.000 kWh./rok

   Z toho technologická vlastná spotreba (0,1%):                                     25.200 kWh/rok.

   Množstvo vyrobeného tepla:                                                          10 450.000 kWh./rok

   Množstvo tepla spotrebovaného pre vlastnú spotrebu (95%):       1.320.000 kWh./rok

       

    

   Nákladová položka	Celkové náklady na rok (eur)	Celkové náklady v prepočte na 1kWh. (eur/1kWh.)
   Odpisy	208.333,33	0,0083
   Surovinová základňa (PHM)	4.163.757,69	0,1652
   Technologická vlastná spotreba elektrickej energie (117 eur/MWh.)	2.948,40	0,0001
   Mzdové náklady	77.304,00	0,0031
   Náklady na údržbu a bežné opravy	125.000,00	0,0049
   Poistné	2.500,00	0,0003
   Ostatné náklady vrátane nepredvídaných nákladov	6.250,00
   	4.586.093,42	0,1819

    

    

    

    

   Tržby	Celkové tržby na rok (eur)	Celkové tržby v prepočte na 1kWh. (eur/1kWh.)
   Tržby za elektrickú energiu odovzdanú do siete na straty (55,4032 eur/MWh. VSE, a.s. na rok 2010)	1.116.928,51	0,0443
   Hodnota elektrickej energie na vlastnú spotrebu (117,00 eur/MWh.)	589.680,00	0,0234
   Hodnota tepla vyrobeného pre vlastnú spotrebu (49,80 eur/MWh.)	65.736,00	0,0026
   Tržby bez uplatnenia doplatku za OZE	1.772.344,51	0,0703

    

    

   Pri plánovanom použití 95% OZE je množstvo elektrickej energie oprávneného na doplatok za OZE:

   25.200.000 kWh. x 0,95 =                             23.940.000 kWh.

   mínus technologická vlastná spotreba   -                 25.200 kWh.

   t.j.                                                                   23.914.800 kWh

    

   K nulovej ziskovosti výrobnej prevádzky by mala byť

   výška doplatku za OZE:                                                          117,6600 eur/MWh.

    

    

   Ak rátame s priemerným ziskom 10% výška doplatku

   za OZE by mala byť:                                                              136,8300 eur/MWh.

   + Cena na straty                                                                       55,4032 eur/MWh.

   Pevná cena spolu                                                                 192,2322 eur/MWh.

    

    

    

    

    

   Uisťujeme  Vás, že naše požiadavky ohľadne výkupných cien elektrickej energie sú adekvátne reálnym nákladom. Vašu pozornosť by sme radi upriamili na legislatívu napr. v Taliansku, kde sa na tento typ výroby elektrickej energie vytvorila zvlášť kategória, pre ktorú platí výkupná cena 250 eur/MWh. (pevná cena 130 eur/MWh. + doplatok za OZE 120 eur/MWh.).

    

    V platnom výnose 7/2009 sa jednoznačne nedá určiť kategória, do ktorej by sa nami zvolený zdroj výroba elektrickej energie mohol zaradiť. Aj keď (podľa pracovníkov ÚRSO) by sme kategóriu spoluspaľovanie biomasy alebo odpadov s fosilnými palivami B.(1)f  mohli považovať za dočasný variant, sme presvedčení, že toto riešenie nie je správne. Do tejto kategórie sa radia výrobcovia elektrickej energie z uhlia a zo štiepky (resp. iného drevného odpadu), kde sú ceny vstupného materiálu o 40 – 50% lacnejšie ako v našom prípade, zároveň je však produkcia splodín/emisií oveľa vyššia.

    

   Intenzívnejšia podpora v oblasti spaľovania biomasy z poľnohospodárskej produkcie by zároveň prispela k podpore poľnohospodárskej prvovýroby za účelom pestovania energetických plodín (repky olejnej, slnečnice, a.i.) a ich následnému spracovaniu.

    

   Naša prevádzka zamestná priamo 12 zamestnancov  a 18 ďalších pracovných miest v peletovni (spracovanie energetických rastlín zo záplavových oblastí Latorice a Bodrogu) - ktorá využíva elektrickú energiu a teplo vyrobené kogeneračnými jednotkami, nepriamo však zabezpečuje podporu min. 45 poľnohospodárskych prvovýrobných podnikov a  produkciu (olejnín a trvalých trávnych porastov) čo znamená podporu zamestnanosti ďalších 300-350 ľudí. Ďalšou pozitívnou stránkou našej výroby je nepretržitosť a pravidelnosť, čo v prípade fotovoltaických článkov chýba. Kým naše zariadenia produkujú elektrickú energiu cca.8.000 hod. ročne, v prípade fotovoltaických článkov to je 1.000 -1.200 hod.  Pýtame sa teda, aké dôvody boli na určenie pevných cien (Výnos 7/2009) o takých markantných rozdieloch?

    

   Cena elektriny vyrobenej zo

   a) slnečnej energie (priemer: 430,72 – 425,12)                                   427,92 eur/MWh.

   b) elektrická energia vyrábaná kogeneračnými jednotkami                    126,14 eur -      ??? eur/MWh.

    

   Je vhodné podporovať veľkoobjemové investície s dlhodobými návratnosťami a nižším výsledným efektom?

   Nemal by sa štátny podporný systém sústrediť na investície, ktoré sú ľahšie realizovateľné aj menšími podnikateľskými subjektmi, a teda podporiť širšiu podnikateľskú sféru?

    

   Myslíme si, že by sa pri cenotvorbe mali zohľadniť hlavne tieto skutočnosti. Jednotlivé investičné zámery by sa mali posudzovať komplexnejšie, za čo nesie zodpovednosť ÚRSO. Žiadame Vás preto o hlbšiu analýzu situácie na trhu a o vytvorenie cien, ktoré budú podnikateľskú sféru (a nie len určitú zvýhodnenú skupinu) motivovať v smere využívania obnoviteľných zdrojov energie.

    

    

    

    

   Vaše otázky a požiadavky ohľadne ďalších informácií Vám radi zodpovieme.

    

   Za kladné vybavenie podpory pri riešeni vytvorenia novej kategórie na URSO ,Vám vopred ďakujeme.

    

                          

                                                                                      Peter Vesprémy

                                                                                     predseda predstavenstva VENAS, a.s.

    

   PS: K dnešnému dňu prevádzkujeme 1,5 MWh elektrareň a výrobnú prevádzku peliet s kapacitou 30.000 ton peliet/rok

          Keďže našej žiadosti nebolo vyhovené vyrábame energiu len pre vlastnú potrebu ale v prípade že peletovňa potrebuje vačší objem tepla sme nutení so stratou vyrábať ďalší objem el.en. a dodávať do siete.