Prvý systém kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) vznikol v New Yorku v roku 1882. KVET zažila v Amerike boom najmä v 90. rokoch, no v najbližších rokoch má prísť opäť rast. Prednosťou systému je vysoká efektivita výroby spojená s menším množstvom emisii.
Kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET), takisto označovaná ako kogenerácia, produkuje elektrickú energiu a tepelnú energiu v jednom integrovanom systéme. Teplo, ktoré býva často odpadovým produktom konvenčných elektrární, je v prípade KVET využité ako užitočná energia, čo znižuje straty celého systému, ktoré by sa objavili, pokiaľ by bolo teplo a elektrická energia produkované zvlášť.
Kým konvenčná metóda produkcie elektriny a využiteľného tepla typicky dosahuje efektivitu okolo 45%, ak sa tieto dva systémy spoja, energetické straty sú podstatne nižšie. "V prípade KVET preto hovoríme o efektivite na úrovni 60 až 80%, niekedy i viac," uvádza analytička Meegan Kelly na blogu Americkej rady pre energeticky efektívne hospodárstvo.
Koncept prepojenia výroby tepla a elektriny bol prvýkrát využitý v roku 1882 v Pearl Street Station Thomasa Edisona. Toto zariadenie bolo prvou centrálnou elektrárňou v USA.
Pearl Street Station poskytovala elektrinu a paru pre časť centra New Yorku. Po tom, čo spotreba elektriny začala v 20. storočí prudko narastať, elektrárne museli rýchlo zvyšovať produkciu a opúšťali mestá. Mimo miest bolo využívanie odpadového tepla začne limitované a KVET systémy sa stali skôr výnimkou.
Zdvojnásobenie v priebehu 20 rokov
Schválenie regulačného zákon a v roku 1978 (Public Utility Regulatory Policies Act) začalo modernú éru KVET v Spojených štátoch. Súčasťou zákona bolo ustanovenie, ktoré legalizovalo predaj tzv. non-utility-generated elektriny (t.j. elektriny, ktorá nie je primárnym produktom výroby) do siete. Rozvoj KVET na seba nenechal dlho čakať.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.