Dvořák Hager & Partners
INNOGY
INNOGY

Geotermálna energia. Výhodná, čistá, ale aj nebezpečne drahá

Možno ju využívať 24 hodín denne, 365 dní v roku. Je prakticky nevyčerpateľná, stála a navyše jej výroba neznečisťuje životné prostredie. Reč je o geotermálnej energii.

Geotermálna energia. Výhodná, čistá, ale aj nebezpečne drahá

Na prvý pohľad dokonalý zdroj na krytie energetických potrieb má však jeden háčik – cenu.

Hoci je jej v porovnaní s ostatnými zdrojmi stále málo, za posledné desaťročia nastal na Slovensku doslova boom v oblasti využívania geotermálnej energie.

„Postupujeme rýchlo. Pred 30 rokmi tu nebolo takmer nič, respektíve zdroje sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Dnes už využívame geotermálne vody na výrobu tepla pre domácnosti, v poľnohospodárstve na vykurovanie skleníkov, v rybnom hospodárstve, a podobne,“ hovorí odborník na geotermálnu energiu Anton Remšík z Geologického ústavu Dionýza Štúra.

Slušný potenciál

Celkovo na Slovensku od 70. rokov minulého storočia až dodnes vzniklo 141 geotermálnych vrtov. Ich výkon pritom predstavuje iba niečo vyše päť percent z celkového potenciálu 6 234 megawattov, ktorý u nás drieme hlboko pod povrchom.

A napriek tomu, že v poslednom období pribudlo dosť vrtov, nie všetky z nich využívame.

„Až takmer 50 vrtov sa u nás nevyužíva, voda je zatvorená. Je to hlavne preto, že zásadné množstvo týchto zdrojov sa využíva v rekreačnej sfére a akvaparky väčšinou nefungujú celoročne, ale len počas leta. Iba niektoré kúpaliská majú vybudované zariadenie na ich využitie v zime,“ vysvetlil Remšík.

Energia z hlbín zeme má však omnoho širšie možnosti využitia než len na rekreáciu. Vyššie teploty vody možno zužitkovať prostredníctvom výmenníkov tepla na vykurovanie domácností, v prípade teploty okolo 100 stupňov Celzia a viac dokonca aj na výrobu elektriny.

Čím hlbšie, tým teplejšie

Platí tu však pravidlo, že čím viac energie chceme, tým hlbšie musíme vŕtať. A viac za to zaplatíme. Hovoríme pritom naozaj o poriadnych hĺbkach. Tie najvýdatnejšie zdroje sa totiž nachádzajú až tri a viac kilometrov pod reliéfom.

„Na území Slovenska sa nachádza 25 perspektívnych oblastí s geotermálnymi zdrojmi s teplotou vody do 150 stupňov Celzia v hĺbkach do 5 000 metrov,“ uvádza ministerstvo životného prostredia.

Geotermálne zdroje pritom rozdeľujeme na tri skupiny: na nízkoteplotné, strednoteplotné a vysokoteplotné zdroje. Nízkoteplotné sú do 100 stupňov Celzia a z nich nemožno vyrábať elektrinu – sú teda vhodné na vykurovanie sídiel, prípadne na turisticko-rekreačné aktivity v akvaparkoch a kúpeľoch.

Vysokoteplotné zdroje dosahujú teplotu vody až 150 stupňov Celzia a viac. Táto prehriata voda je hlboko pod zemou a pod obrovským tlakom. Práve tlak drží vodu „pokope“, aby sa nepremenila na paru, akoby sa to stalo nad zemským povrchom.

geotermálna energia

Na elektrinu treba viac tepla

A vyššie teploty možno zužitkovať aj na výrobu elektriny.

„Ide o anomálie na zemskom povrchu, kde sú v menších hĺbkach väčšie teploty. U nás sú takéto projekty zatiaľ len v počiatočných fázach. Uvažuje sa o nich, ale je ťažko povedať, či sa budú realizovať,“ vysvetľuje Remšík.

Na východnom Slovensku sú však pripravené tri geotermálne vrty v oblasti Ďurkova, kde je teplota geotermálnych vôd od 126 do 129 stupňov Celzia. Tieto vrty sú momentálne absolútnymi jednotkami na Slovensku, pokiaľ ide o teplotný potenciál.

Teplota geotermálnych vôd je už dostačujúca aj na výrobu elektriny. Dodnes štát vydal v tejto oblasti dve osvedčenia na projekty geotermálnej elektrárne s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom 9 megawattov.

V takom prípade hovoríme už o naozaj výkonných zdrojoch, ktoré môžu zásobovať elektrinou tisícky domácností.

„Osvedčenie na výstavbu zariadenia v oblasti Ďurkova s výkonom 3,5 MW bolo vydané v roku 2010, ale doteraz tento projekt nebol realizovaný. Vo februári 2013 bolo vydané osvedčenie na výstavbu zariadenia v oblasti Dargova s výkonom 5,5 MW. Vzhľadom na čas od vydania rozhodnutia je tento zámer ešte len v štádiu príprav,“ odkázal hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.

geotermálna energia

Náročná investícia

Vŕtať tak hlboko, aby sme dosiahli dostatočnú teplotu vôd na výrobu elektriny, však nie je ani náhodou lacné. A vŕtaním sa náročnosť projektu nekončí.

„Realizácia je drahá, podstatne drahšie je však geotermálne zariadenie, ktorého cena sa pohybuje minimálne v miliónoch až desiatkach miliónov eur,“ upozornil Remšík.

A k tomu, aby sa niekto do podobného projektu pustil, potrebuje istotu, že sa mu investícia vráti. Štát preto aj pre záväzok voči Európskej únii podporuje elektrinu z geotermálnych zdrojov cez výkupné ceny.

To znamená, že investor si môže spočítať, za koľko rokov sa mu vrátia peniaze, ktoré dal na výstavbu zdroja. Platí tu teda jednoduchá matematika: počet megawatthodín, ktoré ročne vyprodukuje daný zdroj, vynásobíme cenou, ktorú distribútor vyplatí investorovi za dodanú elektrinu.

A na základe toho možno spočítať, za koľko rokov sa peniaze vrátia.

Riziko pre faktúry

Samozrejme, že tieto projekty v konečnom dôsledku zaplatia samotní spotrebitelia, pretože výkupné ceny sa započítavajú do konečných faktúr bez ohľadu na to, či ide o domácnosť alebo firmu kdekoľvek na Slovensku.

„Výkupná cena elektriny z geotermálnej energie stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví je jednou z najvyšších a preto inštalovaný výkon v niekoľko desiatok megawattov môže mať významný negatívny vplyv na cenu elektriny,“ poznamenal hovorca rezortu hospodárstva.

Na Slovensku už pritom máme skúsenosť s tým, že práve podpora obnoviteľných zdrojov zaútočila na koncové ceny pre spotrebiteľov. V roku 2011 zdražela elektrina o zhruba päť percent práve v dôsledku dotácií fotovoltických elektrární. Rozmach slnečného biznisu vtedy vláda musela rázne obmedziť zmenou legislatívy.

A keďže podobné riziko existuje aj pri elektrine z geotermálnych zdrojov, nemôžeme očakávať zásadný rozmach geotermálnych zariadení, ktoré budú vyrábať iba elektrinu.

„Preto zvažujeme, že podporu elektriny spojíme so zmysluplným využitím tepla, napríklad na vykurovanie bytov. Týmto krokom sa očakáva, že investori sa budú snažiť využiť vzniknuté teplo v čo najväčšej miere, čím by sa malo predísť aj negatívnemu následku na vplyv ceny energií, ako aj nárastu výkonu,“ doplnil Jurikovič.

Teplo je cesta

Znamená to, že na geotermálnom princípe štát očakáva kombinovanú výrobu elektriny a tepla, akú dnes poznáme napríklad v prípade zdrojov na zemný plyn. Celkovo však vláda vo svojich konceptoch pre cenové riziko nepredpokladá výrazný nárast zdrojov na výrobu elektriny z geotermálnej energie.

Pri spomínaných vrtoch na východnom Slovensku s dostatočným výkonom na výrobu elektriny sa aj pre náročnosť investície uvažuje o ich využití na vykurovanie.

Ani to však nie je práve najjednoduchší zámer, keďže sídla sú od týchto zdrojov vzdialené viac než desať kilometrov. „Preto treba počítať s vybudovaním dodatočnej infraštruktúry,“ podotkol Remšík.

A hoci vláda aj odborníci potvrdzujú, že vykurovanie z geotermálnych zdrojov na Slovensku má najlepší potenciál, zatiaľ máme v tejto oblasti dostatočné rezervy. Z 345 megawattov overeného výkonu využívame na výrobu tepla menej ako polovicu.

Vzory máme v zahraničí

Po inšpiráciu, ako využiť energiu spod povrchu, nemusíme chodiť ďaleko. Lídrom v rámci Vyšehradskej štvorky je Maďarsko. Má množstvo geotermálnych vôd v Malej a vo Veľkej dunajskej nížine.

Medzi svetových lídrov pritom patria USA, Čína, Japonsko, Island, Filipíny či Turecko. „Tieto štáty vyrábajú teplo aj elektrinu. Napríklad na Islande je aktívny vulkanizmus. Sú tam preto najlepšie podmienky na výrobu elektrickej energie,“ doplnil Remšík.

Zo zahraničia môžeme odpozorovať aj novú technológiu, takzvaný systém „hot dry rocks.“ Podľa Jurikoviča sú pre túto technológiu dostatočné podmienky aj u nás.

„Najvhodnejšie pre túto technológiu sú krehké horniny, napríklad žuly, vápence, či dolomity v ekonomicky dostupných hĺbkach. Hĺbka geotermálnych vrtov pre únosnú hranicu investičnej návratnosti je okolo 3,5 – 4 kilometrov a dá sa tu uplatniť bežná technológia vŕtania,“ spresnil geológ.

Zatiaľ čo v zahraničí už prvé pokusy vyšli, u nás je nová technológia len v rovine teórie. Funguje tak, že vrt naruší horniny a získané teplo zo zemského jadra ohrieva prečerpávanú vodu.

Budúcnosť je otvorená

Potenciál geotermálu na Slovensku teda poznáme, už sa bude len spresňovať. „Budeme overovať aj ďalšie geotermálne zdroje z toho množstva 6 234 MW, samozrejme, podľa záujmu súkromného sektora alebo štátu,“ dodal Remšík.

Jedným dychom však upozorňuje, že bez určitej podpory štátu bude rozvoj náročný. V zahraničí síce budovanie zdrojov hradí skôr súkromný sektor, štát ich však podporuje formou rôznych stimulov.

U nás väčšinou projekty končia pre vysokú vstupnú investíciu, ktorá je pri využívaní geotermálnej energie charakteristická.

„Hoci sa geotermálna energia v súčasnosti využíva len v malej miere a len na účely vykurovania rôznych objektov, vzhľadom na jej potenciál ju považujeme za perspektívny obnoviteľný zdroj,“ povedal Jurikovič.

Na to, aby sa nám podpora naozaj oplatila, by sa podľa geológa mala vláda sústrediť najmä na projekty kaskád. Teda na viacúčelové využitie geotermálnych vôd.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Stĺpček. Telenovela Mochovce

Stĺpček. Telenovela Mochovce

Kto nesledoval posledné diely tejto slovensko-talianskej telenovely, môže zostať v šoku.

Stĺpček. Obzvlášť, ak je tou jedinou krajinou Rusko

Stĺpček. Obzvlášť, ak je tou jedinou krajinou Rusko

Či je to „kontrolný deň“ alebo poklepkávanie takého či onakého kameňa, vždy, keď sa politici navlečú do reflexných viest, oplatí sa aspoň trochu zbystriť pozornosť.

Vyrábate polyméry, ale obchodovať s CO2 kvótami nemôžete. Dôvod?

Vyrábate polyméry, ale obchodovať s CO2 kvótami nemôžete. Dôvod?

Vyrábate polyméry, ale emisie skleníkových plynov neprodukujete? Nemáte nárok na bezodplatné pridelenie emisných kvót.