Odstupňovaním poplatku by regulačný úrad podporil rozvoj obnoviteľných zdrojov v podobe, ktorá by neohrozovala stabilitu sústavy, píše Vladimír Miškovský.
Poplatok za prístup do distribučnej sústavy (G-komponent) je príležitosť na podporu udržateľného rozvoja obnoviteľných zdrojov (OZE). Plošné zvýšenie poplatku z 15 na 20 % maximálnej rezervovanej kapacity (čiže o 33 percent) totiž systémovo nerieši kľúčové výzvy pri rozvoji OZE na Slovensku.
ÚRSO by ho mohol využiť ako regulačný nástroj tým, že by zvýhodnil prevádzkovateľov OZE, ktorí využívajú aj technológie uskladňujúce prebytočnú elektrickú energiu. Inými slovami, uplatnil by vyšší G-komponent pre OZE bez akumulácie a nižší G-komponent pre OZE s batériovými úložiskami. Takéto opatrenie by podporilo rozvoj obnoviteľných zdrojov v súlade so záväzkami Slovenska, a zároveň by predchádzalo nadmernému zaťaženiu distribučnej sústavy.
Fotovoltické a veterné elektrárne inštalované v kombinácii s batériovým úložiskom totiž eliminujú negatívne dopady obnoviteľných zdrojov na distribučnú sieť. Ak ide navyše pri batériovom úložisku o pokročilejšiu, takzvanú smart verziu, dokážu batérie naviac aktívne reagovať na potreby elektrickej siete a využívať svoju voľnú kapacitu na poskytovanie energetickej flexibility v reálnom čase.
Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť 23 % podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) na celkových dodávkach elektriny do roku 2030 (a v rokovaní je ďalšie navýšenie záväzku na 35 %). Odstupňovaním poplatku by regulačný úrad podporil rozvoj obnoviteľných zdrojov v podobe, ktorý by neohrozoval stabilitu distribučnej sústavy.
Aj keď je distribučná (prenosová) sieť na Slovensku pomerne silná, v krátkodobom a strednodobom výhľade by jej mohla nárazová výroba veľkých objemov elektriny z obnoviteľných zdrojov spôsobovať problémy. Toto riziko dokážu výrazne zmierniť batériové úložiská inštalované spolu s OZE. Tieto dokážu uskladniť neželané solárne prebytky, a tým výrazne znižujú tlak na distribučnú sieť.
Účinnosť takejto zelenej výroby zvyšuje nasadenie pokročilejšej verzie, tzv. smart batériových úložísk. Toto riešenie nielenže podporuje energetickú sebestačnosť a dekarbonizáciu energetiky, ale tiež prináša sieti väčšiu dávku flexibility. S kvalitným systémom energetického riadenia EMS sa kapacita úložiska dá efektívne využívať na uskladňovanie solárnych prebytkov a, naopak, uskladnená energia v úložisku môže byť počas dňa poslaná do siete v čase nedostatku elektrickej energie.
Výrobný zdroj s úložiskom tak dokáže poskytovať tzv. flexibilitu sieti a v teoretickej rovine aj podporné služby. Tým úložiská pomáhajú sústave, a zároveň majiteľovi zarábajú. Návratnosť investície do fotovoltickej elektrárne sa tak vie vďaka smart batériovému úložisku znížiť z 20 na približne 8 rokov. A to aj bez štátnej podpory.
Odstupňovanie G-komponentu a rozlíšenie medzi vyšším finančným zaťažením pre nové OZE bez akumulácie a nižším G-komponentom pre OZE s batériovými úložiskami by podporil taký rozvoj obnoviteľných zdrojov, ktoré by nezvyšoval zaťaženie distribučnej sústavy. Ak Slovensko chce aj naďalej uplatňovať pri nových obnoviteľných zdrojoch G-komponent, mohla by zmena nastavenia byť riešením, ako podporovať rozvoj OZE vhodným spôsobom.
Vladimír Miškovský
Autor je Chief Business Officer spoločnosti Fuergy
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Energie-portal.sk
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.