Skupiny v europarlamente. Všetko dôležité, čo potrebujete vedieť | ENERGIE-PORTAL.SK
VSE
VSE
Belimo

Politické skupiny v Európskom parlamente. Kto sú a kto zastupuje Slovensko

Pozreli sme sa na to, aké skupiny pôsobia v Európskom parlamente, aké je ich ideologické zameranie a ktorí europoslanci zastupujú Slovensko.

Európsky parlament Štrasburg

Zuzana Čaputová v EP, 2022 | Foto: European Parliament, Credit: CC-BY-4.0: © European Union 2022– Source: EP

  • Aktuality |  16.02.2023 |  Radovan Kazda

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa uskutočnili v sobotu 25. mája 2019. Slovensko v ňom má 14 mandátov, o jeden viac ako v predchádzajúcom volebnom období.

V parlamente pôsobí niekoľko klubov, resp. skupín, s rôznymi ideologickými východiskami a cieľmi. Pozrite si prehľad.

EPP (fr. PPE) | Skupina Európskej ľudovej strany

Skupina Európskej ľudovej strany (EPP) je najväčšou a najstaršou skupinou v Európskom parlamente.

EPP sa v rokoch 1953 - 1979 nazývala kresťanskodemokratická skupina. Je to nadnárodná politická skupina zastupujúca záujmy spriaznených konzervatívnych strán v Európe, najmä v Európskej únii (EÚ). EPP vznikla v roku 1953 ako Skupina kresťanských demokratov, ktorá pôsobila ako nadnárodná politická strana v Spoločnom zhromaždení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO).

EPP je stredopravá politická skupina Európskeho parlamentu zložená z poslancov členských strán Európskej ľudovej strany (EĽS).

Niekedy zahŕňa aj nezávislých poslancov a/alebo poslancov z nezaradených národných strán.

Skupinu EPP tvoria politici kresťansko-demokratickej, konzervatívnej a liberálno-konzervatívnej orientácie.

Členmi skupiny EPP zo Slovenska sú Vladimír Bilčík (SPOLU), Ivan Štefanec (KDH), Miriam Lexmann (KDH) a Peter Pollák (OĽaNO).

Európsky parlament v ŠtrasburguEurópsky parlament v Štrasburgu | Foto: European Parliament, Flickr (https://flic.kr/p/2o1Yc13)

S&D | Progresívna aliancia socialistov a demokratov

Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) je politická skupina Strany európskych socialistov (PES) v Európskom parlamente. 

Skupina pozostáva prevažne zo sociálnodemokratických strán a je pridružená k Progresívnej aliancii a Socialistickej internacionále.

Sama sa označuje za hlavnú stredoľavicovú politickú skupinu v Európskom parlamente a druhú najväčšiu.

Do volieb do Európskeho parlamentu v roku 1999 bola najväčšou skupinou v parlamente, odvtedy však bola vždy druhou najväčšou skupinou. V súčasnom Parlamente EÚ má S&D v súčasnosti 146 členov z 25 členských štátov.

Členmi tejto skupiny za Slovensko sú Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová (po úmrtí Miroslava Čiža v roku 2022) a Róbert Hajšel, všetci so Smer-SD.

Renew | Renew Europe

Renew Europe (Renew) je liberálna, proeurópska politická skupina Európskeho parlamentu, ktorá bola založená na deviate volebné obdobie Európskeho parlamentu[6] a je nástupcom skupiny Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE), ktorá existovala počas šiesteho, siedmeho a ôsmeho volebného obdobia v rokoch 2004 - 2019. Renew Europe v Európskom výbore regiónov je sesterskou skupinou Renew Europe.

Strana kladie dôraz na environmentálnu politiku. “Ekologický imperatív pre nás ide ruka v ruke s dosahovaním hospodárskej prosperity. Sú vzájomne inkluzívne,” konštatuje na svojom webe.

Členmi Renew zo Slovenska sú Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), Michal Wiezik (SPOLU), Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) a Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá, predtým SaS).

Európsky parlament BruselEurópsky parlament v Bruseli | Foto: Ninara, Flickr (https://flic.kr/p/2hLZLEy)

Greens/EFA (fr. Verts/ALE) | Greens-European Free Alliance

Zelení/Európska slobodná aliancia (Zelení/EFA) je politická skupina Európskeho parlamentu zložená predovšetkým zo zelených a regionalistických politických strán.

Zelení kladú najvýznamnejší dôraz na ekologickú transformáciu, sociálne a ekologické hospodárstvo.

Skupina Zelení/EFA, ktorá vznikla po voľbách do 5. Európskeho parlamentu v roku 1999, sa v súčasnosti skladá z piatich samostatných európskych politických strán, a to z väčšej Európskej strany zelených (EGP) a časti Európskej slobodnej aliancie (EFA) a menšej Európskej pirátskej strany (PPEU), Volt Europa (Volt) a časti Animal Politics EU (APEU).

EFA pozostáva zo strán zastupujúcich národy bez štátnej príslušnosti, regionalistov a menšinové politické záujmy. Skupina vo všeobecnosti obmedzila svoje členstvo na progresívne strany. K týmto európskym stranám sa pridávajú poslanci Európskeho parlamentu z nezaradených národných strán, medzi ktoré patrí holandská Transparentná Európa (2004 - 2009) a švédska (2009 - 2014), nemecká (2014 -) a česká (2019 -) Pirátska strana.

ID | Identity and Democracy

Identita a demokracia (francúzsky Identité et démocratie, ID) je pravicová až krajne pravicová politická skupina Európskeho parlamentu, ktorá vznikla 13. júna 2019 na deviate volebné obdobie Európskeho parlamentu. Tvoria ju nacionalistické, pravicovo-populistické a euroskeptické národné strany z desiatich európskych krajín. 

Je piatou najväčšou skupinou v EP.

Je nástupcom skupiny Európa národov a slobody, ktorá vznikla počas ôsmeho volebného obdobia.

Európsky parlament | Foto: CC-BY-4.0: © European Union 2022– Source: EP

ECR | European Conservatives and Reformists

Európski konzervatívci a reformisti je mierne euroskeptická, antifederalistická politická skupina Európskeho parlamentu. ECR je parlamentná skupina európskej politickej strany Strana európskych konzervatívcov a reformistov (predtým známa ako Aliancia konzervatívcov a reformistov v Európe (2016 - 2019) alebo Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov (2009 - 2016), ale zahŕňa aj poslancov štyroch ďalších európskych strán a trinásť poslancov Európskeho parlamentu bez príslušnosti k európskej strane.

Ideologicky je skupina široko euroskeptická, antifederalistická a pravicová. Hlavným cieľom ECR je vystupovať proti nekontrolovanej európskej integrácii, rozširovaniu a potenciálnemu vývoju Európskej únie (EÚ) na federálny európsky superštát na základe eurorealizmu a zabezpečiť, aby EÚ výrazne nezasahovala do štátnych záležitostí a do vnútroštátneho a regionálneho rozhodovania v členských krajinách EÚ.

Presadzuje tiež politiku voľného trhu a prísnejšiu kontrolu prisťahovalectva. ECR obsahuje frakcie sociálne konzervatívnych, pravicovo-populistických, liberálno-konzervatívnych, kresťanskodemokratických a národno-konzervatívnych strán, ktoré sa všetky hlásia k antifederalistickému a eurorealistickému alebo eurokritickému postoju.

V rámci ECR niektoré strany a poslanci EP presadzujú mäkký euroskepticizmus (na rozdiel od úplného odmietania existencie EÚ, ktoré sa vyznačuje anti-euroskepticizmom alebo tvrdým euroskepticizmom) tým, že požadujú demokratickú reformu EÚ, väčšiu transparentnosť, zmeny v eurozóne a migračnej/ azylovej politike EÚ a obmedzenie niektorých právomocí a byrokracie EÚ pri zachovaní neobmedzeného voľného obchodu a spolupráce medzi národmi.

Pozícia ECR k environmentálnej politike je pod krédom “ochrana globálneho životného prostredia za cenu, ktorú si môžeme dovoliť”, teda ekonomicky-efektívny spôsob ochrany životného prostredia.

“Ak chce EÚ a jej globálni partneri skutočne riešiť problémy, ako sú zmena klímy, recyklácia, odpad, emisie a znečistenie, kvalita potravín a potravinová bezpečnosť, potom musí EÚ prijať rozumné a udržateľné opatrenia, ktoré nebudú zbytočne a nákladne zaťažovať podniky a členské štáty. Namiesto nerealistických cieľov, ktoré sa nikdy nesplnia alebo riadne nezrealizujú, skupina ECR podporuje ambiciózny, postupný a rozumný prístup, ktorý môžu podporiť všetky členské štáty.” konštatuje ECR.

Členom skupiny ECR za Slovensko je Eugen Jurzyca zo strany SaS.

Európsky parlament v ŠtrasburguEurópsky parlament v Štrasburgu | CC-BY-4.0: © European Union 2022 – Source: EP

The Left | Ľavica v Európskom parlamente - GUE/NGL

Ľavica v Európskom parlamente je ľavicová politická skupina Európskeho parlamentu, ktorá vznikla v roku 1995 a pred januárom 2021 sa nazývala Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica.

Skupinu tvoria politické strany najmä s demokraticky socialistickou, komunistickou a euroskeptickou orientáciou.

Sama sa označuje za skupinu, ktorá sa “zasadzuje za pracovníkov, životné prostredie, feminizmus, mier a ľudské práva. Spája nás vízia sociálne spravodlivej a udržateľnej Európy založenej na medzinárodnej solidarite.” Rovnako ako iné ľavicové strany sa hlási k ochrane životného prostredia.

Podľa svojho zakladajúceho vyhlásenia z roku 1994 je skupina proti súčasnej politickej štruktúre Európskej únie, ale je odhodlaná integrovať sa.

Ľavica stanovuje tri ciele pre vybudovanie inej Európskej únie, úplnú zmenu inštitúcií, aby boli plne demokratické, rozchod s neoliberálnou monetaristickou politikou a politiku spoločného rozvoja a spravodlivej spolupráce. Skupina chce rozpustiť Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) a posilniť Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

NI | Non-Inscrits

Nezaradení poslanci sú poslanci Európskeho parlamentu (EP), ktorí nepatria do žiadnej z uznaných politických skupín.

Títo poslanci môžu byť členmi národnej strany alebo európskej politickej strany, ale na to, aby sa v Európskom parlamente vytvorila politická skupina, je potrebné, aby v nej bolo 25 poslancov zo siedmich rôznych krajín.

Členmi klubu sú Milan Uhrík a Miroslav Radačovský zo strany ĽSNS.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Plánujú odstávky elektriny v troch okresoch. Energetici opravia vedenia, posvietia si aj na trafostanice

Plánujú odstávky elektriny v troch okresoch. Energetici opravia vedenia, posvietia si aj na trafostanice

Obmedzenie dodávok elektriny čaká obyvateľov stredného Slovenska.

Monitoring energetiky | 1. - 5. 6. 2023

Monitoring energetiky | 1. - 5. 6. 2023

Prehľad energetických noviniek v médiách, verejnej správe a legislatíve za uplynulé obdobie.

Monitoring energetiky | 25. - 31. 5. 2023

Monitoring energetiky | 25. - 31. 5. 2023

Prehľad energetických noviniek v médiách, verejnej správe a legislatíve za uplynulé obdobie.