Stav klimatickej núdze a uhlíkovú neutralitu už v roku 2040 parlament neschválil

Národná rada SR prijala uznesenie ku klimatickej petícii, ktorým konštatuje závažnosť problému klimatickej zmeny a potreby jej prioritného riešenia v zmysle tzv. Parížskej dohody. Vláde ním odporúča viaceré kroky. Stav klimatickej núdze však nevyhlásila.

Ekologické organizácie, stojace za petíciou “Klíma ťa potrebuje”, nie sú spokojné so znením uznesenia a nevyhlásením stavu klimatickej núdze na Slovensku. Ako uvádza agentúra TASR, uznesenie je podľa nich politickým kompromisom a neodráža požiadavky petície.

Iniciatíva Klíma ťa potrebuje v petícii, ktorú podporilo 127-tisíc ľudí, žiada poslancov NR SR, aby vyhlásili stav klimatickej núdze s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu SR už v roku 2040. Zároveň mala vláda pripraviť do konca tohto roka záväzný plán ako neutralitu dosiahnuť. Iniciátori tiež požadovali, aby vláda podporila ďalšie sprísnenie klimatických cieľov EÚ.

Pozmeňujúci návrh k uzneseniu s cieľom vyhlásenia klimatickej núdze predkladala Vladimíra Marcinková (Za ľudí). Klimatická petícia je podľa nej signálom, kto má akú citlivosť voči "zeleným" témam a kto vynakladá úsilie, aby sa Slovensko posunulo smerom k moderným krajinám a modernému vnímaniu aj týchto problémov.

Upozornila, že treba čo najskôr zabrániť ešte väčším škodám na ovzduší, kvalite pitnej vody, či na stave lesov. Podľa nej by sa mal na Slovensku vyhlásiť stav klimatickej núdze, "aby sme vyslali verejnosti jasný signál, že parlament si vážnosť klimatickej situácie naplno uvedomuje". Označila to za nevyhnutné morálne gesto.

"Aj napriek tomu, že moja snaha o vyhlásenie stavu klimatickej núdze dnes nebola úspešná, podporilo ju 60 poslancov NR SR," uviedla.

Na ekologizáciu sa vynakladajú peniaze už dekády

Poslanec za SaS Radovan Kazda (a vydavateľ denníka Energie-portal.sk) v rozprave k návrhu uznesenia pripomenul, že slovenská vláda už schválila Nízkouhlíkovú stratégiu Slovenska a prihlásila sa k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Okrem toho existuje početná legislatíva a ďalšie strategické dokumenty v tejto oblasti. “Tento proces, s pribúdajúcimi novými reguláciami a povinnosťami pre podnikateľov aj ľudí, beží už 30 rokov.”

“Ekonomika a ekológia sú spojité nádoby. Keď chceme hovoriť o tom, akým spôsobom budeme bojovať proti zmene klímy, tak musíme hovoriť o reguláciách. O tom, ako budeme zaťažovať podnikateľský sektor a tak isto aj o verejných výdavkoch. Už teraz v tejto oblasti robíme naozaj veľa. Sú to rádovo stovky miliónov eur, ktoré sa ročne investujú.”

Podľa poslanca neexistujú žiadne analýzy nákladov opatrení a zaťaženia verejného rozpočtu a podnikateľského sektora. “Stanovovanie ambicióznych cieľov pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality výrazne poškodzuje ekonomiku a tiež spomaľuje vymanenie sa ľudí z chudoby. Čím viac rastú verejné výdavky a vnucujú sa súkromné výdavky na boj proti klíme, tým viac smerujeme k tomu, že ľudí nútime voziť sa v luxusnom aute, ale zároveň si nemôžu dovoliť kúpiť chlieb.”

Ničenie vlastnej ekonomiky

Európa je svetovým lídrom pri snahe o znižovanie emisií skleníkových plynov. Tie sa dlhodobo znižujú v posledných 30 rokoch, rovnako ako na Slovensku. Zároveň však podiel EÚ na celkovom objeme tvorí iba 9 %. Najväčšími znečisťovateľmi sú Čína, USA, Brazília, Rusko, India. Európa si tak, podľa poslanca, sama podkopáva konkurencieschopnosť ekonomiky, ak sa nepridajú ostatné krajiny.

Čína pritom plánuje otvoriť v najbližších piatich rokoch nové uhoľné elektrárne, ktorých počet sa rovná súčasnému počtu takýchto fungujúcich elektrární v Európe. “Tento ambiciózny cieľ bude mať teda taký efekt, že vyženie fabriky z EÚ do iných krajín.”

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.