Európa ako líder obnoviteľných zdrojov - a zároveň najdrahšej energie

Je energetická transformácia Európskej únie príkladom úspechu obnoviteľných zdrojov a technologického pokroku, alebo naopak, ukážkou zlyhania nastavenej energetickej politiky? Názory na túto tému sa rôznia v zahraničí aj na Slovensku. Do diskusie prispieva aj najnovšia analýza banky JPMorgan, hoci sa nezameriava priamo na európsku energetiku.

Podľa banky transformácia síce prebieha a je skutočná, no zároveň čoraz drahšia, pomalšia a systémovo náročnejšia oproti politickým deklaráciám.

Pokrok Európy v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie je nespochybniteľný. Z vetra, slnka a vody (plus ďalších menej významných OZE zdrojov) pochádzalo vlani 48 % vyrobenej elektriny v EÚ, pričom to predstavovalo zhruba štvrtinu spotrebovanej energie. Veterná a solárna energia prvýkrát prekonali fosílne palivá.

To je jedna strana mince. Na druhej strane priemerná veľkoobchodná cena elektriny v EÚ v roku 2025 sa pohybovala medzi 85 - 90 eur/MWh, čo je zhruba dvojnásobok ceny v USA. Ceny elektriny pre priemysel sú v Európe až dvoj-štvornásobne vyššie a oveľa viac platia za elektrinu aj domácnosti.

Graf č.1: Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny (EÚ vs. svet)

Zdroj: JPM

Európa tak podľa banky JPM v súčasnosti kombinuje vysoký podiel obnoviteľných zdrojov s nadpriemerne vysokými cenami elektriny vo svetovom meradle.

Ilúzia škálovania a príklady malých krajín

V informáciách o prínosoch obnoviteľných zdrojov často zaznievajú príklady miest, oblastí, či krajín (Dánsko so 60 % podielom vetra v domácom mixe), kde sa transformácia na zelenú energiu darí alebo podarila. A môžu vraj slúžiť ako úspešné príbehy pre veľké ekonomiky.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.