Lacné teplo z odpadu môže zásobovať desaťtisíce domácností. Slovensko nevyužíva potenciál

Súčasná energetická kríza opäť obrátila pozornosť na znižovanie závislosti od dovozu ruských energií. Cestou k tomu majú byť najmä obnoviteľné zdroje energie (OZE), viaceré štáty EÚ však menia svoj pohľad aj na energetcké využívanie nerecklovateľného odpadu. Práve odpad je pritom jedným z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov energie, poukazuje vo svojej najnovšej analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Energetické zhodnocovanie odpadu zároveň štáty odbremeňuje od neekologického skládkovania. Slovensko ale v tomto ohľade za lídrami EÚ výrazne zaostáva.

V článku sa dozviete:

• koľko odpadu sa energeticky zhodnocuje na Slovensku a inde v EÚ,
• prečo je teplo z odpadu lacnejšie ako teplo z plynu,
• koľko stojí teplo vyrábané z odpadu v Košiciach,
• aký objem tepla a elektriny dokáže ZEVO vyrobiť spálením 100 000 ton odpadu,
• koľko tepla v systémoch CZT by mohlo nahradiť teplo z odpadu.

Slovensko stále skládkuje

Vo vyspelých krajinách EÚ je jednou z najpreferovanejších možností ako znižovať využívanie fosílnych palív a zároveň odbremeniť spoločnosť od neekologického skládkovania, premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Porovnanie dát z jednotlivých krajín EÚ však ukazuje, že Slovensko má čo dobiehať.

Produkcia odpadu na Slovensku podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR v roku 2020 dosiahla 478 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,61 mil. ton komunálneho odpadu v celkovom vyjadrení. To je zároveň o 44 % viac ako pred desiatimi rokmi. Miera recyklácie dosiahla úroveň 45 %, takmer 46 % odpadu skončilo na skládkach a iba 8 % sa energeticky zhodnotilo.

„Nerecyklovateľný komunálny odpad je pritom jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku ním však doslova plytváme,“ hovorí Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP). „Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton. Za posledných 20 rokov ide o 25 mil. ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí.“

Ladislav Halász | Foto: Energie-portal.sk

K dispozícii bude milión ton ročne

E. Sadovská pritom poukazuje, že produkcia odpadu na Slovensku podľa prognóz v najbižších rokoch ďalej porastie. „Odhadujeme, že v roku 2035 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kg odpadu na obyvateľa, teda celkovo 3,12 mil. ton KO,“ konštatuje analytička.

Ciele v oblasti odpadového hospodárstva, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo voči EÚ, hovoria o tom, že krajina do roku 2035 dosiahne dva ciele, a to minimálne 65 % miera recyklácie KO a maximálne 10 % miera skládkovania.

„Predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod 1 milión ton. Ak by sme dokázali celé toto množstvo odpadu presmerovať zo skládok na vyššiu hierarchickú úroveň, ktorou je energetické zhodnocovanie v ZEVO, dokázali by sme z odpadu vyrobiť teplo, ktoré by bolo schopné nahradiť takmer polovicu tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom (CZT) zo všetkých teplární na Slovensku,“ tvrdí E. Sadovská. 

Košické ZEVO dodáva za 25 € / MWh

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.