Spravíme všetko preto, aby sa v hlavnom meste nesvietilo iba v pondelky, zaznelo na energetickej konferencii

Ako každý rok, aj tohtoročnú energetickú konferenciu Dny teplárenství a energetiky otvorila politická diskusia o smerovaní teplárenského odvetvia v Česku a súčasnom stave aj budúcnosti európskej energetiky.

Zástupcovia exekutívy aj zákonodarcovia na národnej a európskej úrovni diskutovali o reálnosti stanovovania cieľov v klimatickom pláne, (ne)jednotnosti európskeho energetického trhu, či o ďalšom osude emisných povoleniek ETS.

Ale aj o možnostiach financovania teplárenského odvetvia z verejných zdrojov, bez ktorých sa výroba a dodávka tepla z CZT nezaobíde.

Revízia klimatického plánu

Česká republika má pripravený národný klimaticko-energetický plán, no podľa vicepremiéra a ministra obchodu a priemyslu Karla Havlíčka je jeho zásadná revízia nevyhnutná.

„Nemôžeme mieriť na ciele, ktoré nám boli vytýčené. To nie je možné,“ uviedol otvorene. Zdôraznil, že odmieta podpisovať záväzky, o ktorých je presvedčený, že ich nebude možné splniť. Ako príklad uviedol cieľ dosiahnuť do roku 2040 podiel nízkoemisných zdrojov na úrovni približne 90 %, čo považuje za iluzórne.

Havlíček zároveň upozornil na širší problém európskej energetickej politiky, ktorej podľa vlastných slov nerozumejú ani odborníci. „Nikto jej nerozumie. A priznám sa, že ani ja,“ dodal, pričom poukázal na časté zmeny postojov kľúčových európskych aktérov, najmä Nemecka.

„Našou jedinou možnosťou je tomu vzdorovať, odsúvať. Ale odmietam hru, že nám niekto niečo ponúkne a my to nakoniec odsúhlasíme. … Žiaľ, racionálna časť Európy je stále prebíjaná tou menej racionálnou, smerujúcou k ‘lepším zajtrajškom’, hoci sa fatálne potápame,” vraví.

Foto: Energie-portal.sk

Poslanec Európskeho parlamentu Ondřej Krutílek je skeptický voči “vzdorovaciemu” prístupu. „S mnohými vecami súhlasím. Ale okrem toho, že je potrebné niečo robiť, je dôležité povedať aj ako to treba robiť.”

„My ako europoslanci sme na konci reťazca. Návrhy už iba dostávame na stôl a rozhodujeme o nich. Ale je potrebné tlačiť na čo najprijateľnejší návrh ešte predtým, než vyjde z Európskej komisie. To je úloha členských štátov. Aby sme vedeli, čo sa tam deje a mohli ovplyvňovať návrhy od začiatku.”

Ďalšou možnosťou podľa neho je prostredníctvom europarlamentu a Rady EÚ tlačiť na Komisiu. V niektorých prípadoch sa to vraj už podarilo, napríklad pri legislatíve týkajúcej sa emisnej normy Euro 7. 

„Rozprávajme sa nie o tom, čomu chceme vzdorovať, ale ako to budeme robiť. Pretože tieto, s prepáčením, jalové diskusie a vlhké sny sú úplne nanič. Prinášajte nám konkrétne podnety, čo a ako zmeniť.” reagoval O. Krutílek. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.