Európska komisia sa zasadzuje za novú Európsku stratégiu
energetickej bezpečnosti. Medzi jej hlavnými bodmi figuruje
diverzifikácia externých zdrojov energie, modernizácia
energetickej infraštruktúry, dovŕšenie vnútorného trhu s
energiou a úspory energie. Návrhy Komisie vrátane opatrení na
zabezpečenie nepretržitých dodávok počas nastávajúcej zimy
majú byť predmetom rokovaní čelných predstaviteľov štátov EÚ
na zasadnutí Európskej rady 26. a 27. júna. Komisia
o tom informovala 18. mája.
Záťažové testy
Komisia navrhuje komplexné posúdenie rizika (záťažový test).
Tieto testy by sa vykonali na regionálnej úrovni alebo na úrovni
EÚ v podobe simulácie prerušenia dodávok plynu. Zámerom je
preskúmať, ako by sa energetický systém vyrovnal s ohrozením
bezpečnosti dodávok a na základe získaných poznatkov vypracovať
núdzové plány a vytvoriť záložné mechanizmy. Takéto
mechanizmy by mohli zahŕňať navýšenie zásob plynu, prechod na
iný typ paliva (predovšetkým na vykurovanie) a z neho vyplývajúce
zníženie dopytu po plyne, vyvinutie núdzovej infraštruktúry,
napríklad možností spätného toku a spájania častí
bezpečnostných zásob energie.
Návrhy Komisie
Komisia ako riešenie problémov pri bezpečnosti dodávok
navrhuje opatrenia:
Dovŕšenie vnútorného trhu s energiou a vytvorenie
doposiaľ chýbajúcich infraštruktúrnych prepojení. Komisia
identifikovala 33 infraštruktúrnych projektov, ktoré majú
kľúčový význam pre energetickú bezpečnosť EÚ. Navyše
Komisia navrhuje rozšíriť cieľ pri prepojení zariadení s
inštalovanou kapacitou výroby elektriny na 15 % do roku 2030,
pričom je potrebné zohľadniť cenové aspekty a potenciál
obchodných výmen v dotknutých regiónoch. (Členské štáty sa
už zaviazali zabezpečiť 10 % prepojenosť do roku 2020.)
Diverzifikácia dodávateľských krajín a trás. V
roku 2013 pochádzalo 39 % dovozu plynu do EÚ z Ruska, 33 %
z Nórska a 22 % z krajín severnej Afriky (Alžírsko, Líbya).
EÚ plánuje udržať partnerské vzťahy so spoľahlivými
partnermi, zároveň však bude hľadať nových partnerov a
dodávateľské trasy – napríklad plánuje rozšíriť južný
koridor zemného plynu v oblasti Kaspickej panvy, rozvinúť
stredozemský plynárenský uzol a zvýšiť dodávky skvapalneného
zemného plynu (LNG).
Posilnenie núdzových mechanizmov a mechanizmov
solidarity a ochrana kriticky dôležitej infraštruktúry.
Komisia v tejto súvislosti napríklad preskúma ustanovenia a
vykonávanie nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu.
Zvýšenie produkcie energie z vlastných zdrojov:
táto oblasť zahŕňa ďalšie zavádzanie a využívanie
obnoviteľných zdrojov energie a udržateľné získavanie
fosílnych palív.
Zlepšenie koordinácie národných energetických politík
a spoločný postup v externej energetickej politike. Komisia si
určila cieľ zapojiť sa už v počiatočnej fáze do plánovaných
medzivládnych dohôd s tretími krajinami, ktoré by mohli mať
vplyv na bezpečnosť dodávok. Navyše zaistí, aby všetky takéto
dohody a všetky infraštruktúrne projekty na území EÚ boli v
úplnom súlade s príslušnou legislatívou EÚ.
Ďalší rozvoj technológií v oblasti energetiky.
Zvyšovanie energetickej efektívnosti. Dôležitým
aspektom z tohto hľadiska sú budovy, pretože sú zodpovedné za
40 % celkovej našej spotreby energie a za tretinu využívania
zemného plynu.
Súvislosti, odkazy
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.