VSE
VSE
Belimo 2

Komentár. Volajme to zdanenie elektrární a dotovanie cez SPP. Ako je to so zlacnenou elektrinou

SPP musí priebežne dokupovať elektrinu pre domácnosti na trhu, vláda aj preto do podniku vlani naliala pol miliardy eur.

Radovan Potočár

Foto: Energie-portal.sk

Uplynulé dni priniesli dve zásadné správy o cenách elektriny. V najbližších rokoch budú mať zásadný vplyv nielen na odberateľov a ďalších účastníkov energetického trhu, ale tiež – hoci skryto a nepriamo – aj na verejné financie. Obe správy sa týkajú zvýhodnených dodávok elektriny zo Slovenských elektrární.

Tak ako neexistuje „obed zadarmo,“ nejestvuje ani „zlacnenie zadarmo.“ Hoci sa to nemusí zmestiť do titulkov správ, aj zlacnenie elektriny má svoje náklady. A tie musí niekto zaplatiť.

Prišli pozitíva

Prvou správou je utorňajšie schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu vládou. Prijatý mechanizmu v princípe hovorí o tom, že štátny zásah do cien elektriny pre domácnosti bude v roku 2024 vyzerať plus - mínus rovnako ako v roku 2023. Pozitívom je, že dodávatelia energií a ďalší účastníci trhu dostali tento raz informácie v predstihu. Odvracia sa tak riziko, že štát vytvorí dôvod na rozdávanie ďalších kompenzácií.

Hroziacim problémom bolo, že ak by mechanizmus zostával nevyjasnený aj po 1. apríli, teda po začiatku referenčného obdobia pre výpočet budúcoročných cien elektriny, dodávatelia by začali s nákupom energie a štát by im až dodatočne povedal, že nakupovali zbytočne. Slovami predsedu ÚRSO: „problémom bude, že tu bude príliš veľa elektriny. Jedna, zo Slovenských elektrární, bude lacná a druhá, nakúpená dodávateľmi na trhu, bude drahá. Vyvstane tak otázka kompenzácií.“ Prijatie VHZ spolu s novou vyhláškou ÚRSO napokon prichádzajú päť minút pred dvanástou, oproti predošlej praxi je to však príjemným osviežením.

Druhou správou je dnešné oznámenie povereného ministra a šéfa Slovenských elektrární o tom, že podnik bude pokračovať v dodávkach zvýhodnenej elektriny do roku 2027. Tu je pozitívnych momentov viacero.

Jednak sa počíta s postupným nárastom cien komodity, čo – ak dáme bokom nepravdepodobnú možnosť, že cenové hladiny na trhu sa vrátia pred rok 2022 – cenu elektriny postupne a bez skokového zdraženia dostane bližšie k realite. Dohoda má zároveň počítať s tým, že okrem domácností sa k zvýhodnenej elektrine dostanú aj ďalšie odberateľské segmenty.

Z pohľadu Slovenských elektrární môže byť zaiste výhodné aj takéto „zakontrahovanie“ elektriny na roky dopredu a s tým spojená predvídateľnosť v hospodárení zadlženého podniku. Firme tiež odpadnú náklady spojené s umiestnením týchto terawatthodín na burzách, kde by Slovenské elektrárne museli skladať vysoké záruky. Lenže.

Náklady nezmiznú

Napriek pozitívnym aspektom oboch nových správ zostáva podstata vládneho zásahu do cien elektriny rovnaká a bolo by na škodu, ak by sa z verejnej diskusie vyparila: štát domácnostiam dotuje ceny elektriny. Rovnako ako ceny plynu a tepla. Aj keď v prípade elektriny nejde o transfery zo štátneho rozpočtu dodávateľom, ale o subvencovanie nepriame, skryté a ťažko vyčísliteľné.

Na strane Slovenských elektrární ide o náklady obetovaných príležitostí. Spoločnosť sa v tomto i budúcom roku zriekla možnosti predávať svoju produkciu za viac než „memorandových“ 61 eur / MWh, čím sa (polo)štátna firma vzdala potenciálnych príjmov. Ak by sa elektrárňam podarilo vyrobenú elektrinu umiestniť na trh s cenou čo i len o jedno euro vyššou oproti záväzku z memoranda, „obetovaná príležitosť“ by už i tak v roku 2023 predstavovala milióny eur.

Slovenské elektrárne, resp. ich majoritní akcionári EPH a Enel, na túto dohodu so štátom vlani pristali po hrozbe mimoriadneho zdanenia jadrovej energie, ktoré malo do štátneho rozpočtu priniesť stovky miliónov eur. Memorandum z roku 2022, ako aj najnovšia dohoda o „zlacnení elektriny“ na roky 2025, 2026 a 2027 zároveň obsahuje záväzok, že štát na spoločnosť neuvalí žiadne ďalšie dodatočné dane – čo vláda na rozdiel od Slovnaftu a niektorých iných výrobcov elektriny Slovenským elektrárňam v princípe dopriala. „Zlacnenie“ elektriny tak de facto predstavuje nepriamu formu zdanenia. Skrytá „daň“ síce netečie cez štátny rozpočet, ale rozpúšťa sa priamo do energodotácií pre domácnosti.

Tým náklady celej operácie nekončia. Nemenej dôležitú úlohu v tomto i budúcom roku plní SPP, ktorý má podľa predbežných vyjadrení povereného ministra ako „agent“ medzi Slovenskými elektrárňami a dodávateľmi energií zostať prítomný v schéme až do roku 2027. Úlohou (plne)štátneho podniku je dokupovať energiu k elektrine zo Slovenských elektrární tak, aby vedel ostatným dodávateľom energií následne poskytnúť produkt kopírujúci spotrebu domácností. Zatiaľ čo Slovenské elektrárne podľa memoranda dodávajú elektrinu ako baseload, vyrovnaný výkon naprieč dňom, SPP je povinný dať dokopy diagram kopírujúci reálnu spotrebu.

Podstatou je, že podľa všeobecného hospodárskeho záujmu SPP musí priebežne dokupovať elektrinu pre domácnosti na trhu, kde sú ceny aj napriek poklesu stále rádovo vyššie, než je memorandových 61 eur / MWh. Následne je však SPP povinný aj túto elektrinu zahrnúť do výsledného produktu s cenovkou, ktorá neberie ohľad na reálne trhové ceny. V akom meradle sa pohybujú náklady štátneho dodávateľa na tieto operácie, to dáva tušiť vlaňajší mimoriadny vládny vklad do SPP v objeme pol miliardy eur.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Oceliarne, rafinéria, cementárne. Ktoré podniky na Slovensku vlani vypustili najviac emisií (+grafy)

Poradie najväčších producentov emisií sa premiešalo. Pozreli sme sa, aké hodnoty firmy nahlásili za rok 2023.

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Vplyvy veterných elektrární na okolie sú známe. Treba iba zjednotiť požiadavky, tvrdí EIA expert

Ak k jednému zámeru veternej elektrárne prídu tri pripomienky od verejnosti a k druhému až 200, ministerstvo by malo zvážiť, čo prenesie do rozsahu hodnotenia, myslí si Peter Socháň.

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Ako rozvíjať veterné elektrárne? V severskej krajine nešli cez „go-to” zóny

Príkladom pre Slovensko pri výstavbe veterných parkov môže byť Fínsko, kde pripájajú tisíc megawattov nových zdrojov ročne.