Bolo by dobré vyhnúť sa situácii, že elektrinu pre čerpadlá budeme v zime vyrábať z paroplynových cyklov, hovorí J. Vopálenský z SPP-D.
Prístupy k tzv. “dekarbonizácii” vykurovania a znižovaniu spotreby energií sa rôznia podľa toho, aká organizácia, združenie alebo spoločnosť navrhuje opatrenia.
Výrobcovia a predajcovia tepelných čerpadiel preferujú elektrifikáciu vykurovania a ohrevu vody. Plynárenské odvetvie je zástancom výmeny starých kotlov a kotlov na tuhé palivá za úspornejšie kondenzačné kotly, čím sa znižuje spotreba paliva aj emisie.
Kto má pravdu? Ktoré riešenia sú naozaj efektívne a ktoré prinášajú malé benefity v porovnaní s nákladmi? Na túto otázku sa pokúsil odpovedať distribútor plynu, spoločnosť SPP-distribúcia, na základe prístupu hodnoty za peniaze.
V článku sa dozviete:
- aký podiel na celkových emisiách CO2 na Slovensku tvoria individuálne zdroje vykurujúce plynom,
- ako je možné znížiť tieto emisie a koľko by jednotlivé riešenia stáli,
- prečo by vyššiu hodnotu za peniaze priniesli podobné opatrenia v priemysle,
- prečo podľa zástupcu plynárenskej firmy je elektrifikácia vykurovania neefektívna.
“Je dobré počúvať o hĺbkovej obnove budov, obnoviteľných zdrojoch energie, komunitnej energetike, či smart riešeniach v energetike. Sú to všetko pojmy, ktoré by mali mať nejakú ekonomickú logiku pre zákazníka a environmentálnu logiku pre štát. Aby sme vedeli porovnať, čo je efektívne a čo nie, zvolili sme metodiku hodnoty za peniaze,” ozrejmoval postup Jerguš Vopálenský, vedúci rozvoja sieťového obchodu v SPP-distribúcia, na nedávnej konferencii Vykurovanie 2023.
“Pozreli sme sa na to, či individuálne vykurovanie plynom je to zlo, ktoré treba na Slovensku eliminovať, ako tvrdia organizácie ako Budovy pre budúcnosť, Greenpeace, či Klimatická iniciatíva. Nemám nič proti environmentálnemu aktivizmu. Myslím, že niekedy je veľmi prospešný.”
Opatrenia v individuálnom vykurovaní plynom
Na Slovensku je zhruba 786-tisíc individuálnych domácností vykurujúcich plynom, ktoré sa na celkových emisiách CO2 podieľajú 6,9 %. To predstavuje produkciu 2,77 miliónov ton CO2. Koľko by stálo zníženie týchto emisií a za akých podmienok?
Najľahším opatrením by bola výmena starých plynových kotlov za kondenzačné. Tým by sa dosiahlo zníženie emisií o 430-tisíc ton pri celkových nákladoch na úrovni 1,96 mld. eur. Pri prepočte na tonu nevypusteného CO2 to znamená 304 eur.
Druhá možnosť je inštalovanie plynových kondenzačných kotlov a zároveň zateplenie domov na energetickú triedu A1. “Keďže hĺbková obnova budov je pomerne náročná, náklady sa pohybujú od 25-tisíc až po 30 a viac tisíc eur na domácnosť. Celkové náklady na výmenu kotla a zateplenie sú tak na úrovni 24 mld. eur,” ozrejmuje J. Vopálenský.
V prípade, že by sa energetická efektívnosť obytných domov zvýšila na triedu A0 cestou zateplenia a súčasného inštalovania tepelných čerpadiel, celkové náklady vychádzajú podľa analýzy SPP-D na vyše 40 miliárd eur. Výška usporených emisií dosahuje 2,26 mil. ton CO2.
Opatrenia v priemysle efektívnejšie ako v budovách
Pritom podobné dekarbonizačné opatrenia v priemysle by priniesli väčší pokles emisií pri súčasne rádovo nižších nákladoch. “Ak by napríklad oceliarne US Steel mali k dispozícii 1,2 mld. eur, spoločnosť by, podľa dostupných informácií, dokázala realizovať investíciu (elektrické pece), ktorá by viedla k poklesu emisií o 6 mil. ton. Teda hodnota za peniaze je tu neporovnateľné vyššia,” hovorí zástupca plynárenskej spoločnosti.
Najefektívnejšie opatrenia, ktoré by priniesli zníženie emisií CO2 o 67 %, sú podľa J. Vopálenského možné v priemysle. “Opatrenia v sektore budov neprinesú takú hodnotu za peniaze ako opatrenia v priemysle. Nevravím, že sa nemá realizovať hĺbková obnova budov, zatepľovať, zavádzať obnoviteľné zdroje. Ale robme to tam, kde to dáva sociálno-environmentálny zmysel, ako sú napríklad aj domácnosti vykurujúce tuhými palivami.”
Elektrifikácia vykurovania vraj nie je vhodná
“Elektrifikácia vykurovania nie je podľa nášho názoru efektívna, lebo dopyt po teple je sezónny. Plynné palivá možno nahradiť tromi spôsobmi: Elektrifikáciou, batériovými úložiskami alebo vodíkom. Neviem o obnoviteľnom zdroji, ktorý by v zimnej špičke dokázal poskytnúť dodatočný elektrický výkon okrem biomasových elektrární.”
Elektrifikácia je podľa zástupcu SPP-D možná iba pri veľmi vysokých nákladoch. Zvyšné dve riešenia zatiaľ nie sú realizovateľné. “Bolo by dobré sa vyhnúť situácii, že všetci odberatelia budú mať tepelné čerpadlá a elektrina pre ne sa v zime bude vyrábať z paroplynových cyklov. To nie je optimálny spôsob dekarbonizácie.”
Výhodou inštalácie plynových kondenzačných kotlov je podľa J. Vopálenského dosiahnutie okamžitej úspory 15-23 % v nákladoch na plyn. “Opatrenie vieme pomerne rýchlo implementovať. Pri tepelných čerpadlách sa musí zatepliť a znížiť potreba energie, čím sa predlžuje realizácia aj návratnosť investície.”
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.