Slovensko splnilo dôležitý cieľ. V cieľovej rovinke však nie je (píše Radovan Potočár) | ENERGIE-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
VSE
Belimo

Editoriál. Slovensko splnilo dôležitý cieľ. V cieľovej rovinke však nie je

Odvetvie novej energetiky na Slovensku podľa Eurostatu dosiahlo kľúčový cieľ pre rok 2020. Úvodník Radovana Potočára vyšiel vo februárovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/02 s prílohou ENERGO.

Editoriál. Slovensko splnilo dôležitý cieľ. V cieľovej rovinke však nie je

Foto: Energie-portal.sk

Eurostat začiatkom nového roka zverejnil údaje o podiele obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej koncovej spotrebe energií v EÚ za rok 2020. Jednotlivé krajiny s novou štatistikou dostali „vysvedčenie“.

Práve s predvlaňajším rokom bol totiž spojený dlho skloňovaný cieľ EÚ zvýšiť podiel OZE na 20 %. Členské štáty mali k tomuto záväzku prispieť vlastnými národnými cieľmi, pričom v prípade Slovenska išlo o podiel OZE na úrovni 14 %.

EÚ ako celku aj Slovensku sa cieľ pre rok 2020 podarilo splniť. Budovateľské nadšenie z dosahovania a prekonávania cieľov však treba schladiť minimálne z troch dobrých dôvodov.

Prvým dôvodom je povaha samotnej štatistiky a spôsob, akým sa údaje vykazujú. Dosiahnutie 14-percentného cieľa sa v prípade Slovenska ešte v roku 2019 javilo ako málo pravdepodobné: podiel OZE na Slovensku celú dekádu (2009 – 2018) osciloval okolo úrovne 9 – 12 % a rastový trend bolo badať iba s prižmúrením oboch očí.

Potom však prišli dáta Eurostatu za rok 2019, v ktorých podiel OZE na Slovensku z ničoho nič vystrelil o päť percentuálnych bodov. Zdrojom tohto nárastu bol najmä sektor vykurovania a chladenia, kde sa podiel OZE medziročne takmer zdvojnásobil.

Rezort hospodárstva tento skok vysvetlil zmenou v slovenskom výkazníctve, najmä započítaním biomasy spaľovanej v domácnostiach do údajov, ktoré Slovensko reportuje Eurostatu. Hodnotenie tejto úpravy vstupných dát by stálo za samostatnú úvahu. Skokový nárast podielu OZE prezrádza, že tabuľky Eurostatu nie sú vytesané do kameňa.

Druhým dôvodom, prečo budovateľské nadšenie nie je na mieste, sú záväzky ako také. Dosahovanie a prekonávanie cieľov zďaleka nie je iba výsledkom vynaloženého úsilia. Do veľkej miery závisí aj od toho, ako vysoko a akým spôsobom boli ciele nastavené.

Jediným štátom EÚ, ktorý svoj národný záväzok pre rok 2020 nesplnil, bolo Francúzsko. Krajina vyrába zhruba 70 % elektriny z jadra a zvyšok produkcie v elektroenergetike pokrývajú najmä OZE, takmer všetka elektrina vo Francúzsku tak pochádza z bezemisných zdrojov. Na dosiahnutie 23 % národného cieľa pre OZE to však Parížu nestačilo.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Zmenil sa zákon, výnosy z kvót CO2 budeme využívať viac, hovorí šéf Environmentálneho fondu (ROZHOVOR)

Zmenil sa zákon, výnosy z kvót CO2 budeme využívať viac, hovorí šéf Environmentálneho fondu (ROZHOVOR)

Modernizačný fond rozdelí teplárňam prvé desiatky miliónov eur. Zdraženie kvót v systéme EU ETS ale automaticky neznamená, že z fondu bude k dispozícii viac peňazí.

Branislav Strýček: Vojna na Ukrajine nebola spúšťačom problémov v energetike

Branislav Strýček: Vojna na Ukrajine nebola spúšťačom problémov v energetike

Za tisíc miliárd eur na kompenzácie cien energií sa mohlo postaviť 170 jadrových elektrární, tvrdí šéf Slovenských elektrární.

Vysoké ceny energií vraj zabili uplynulú zimu viac ľudí než covid

Vysoké ceny energií vraj zabili uplynulú zimu viac ľudí než covid

Ak by elektrina stála rovnako ako v roku 2020, v Európe by zomrelo o niekoľko desaťtisíc ľudí menej, tvrdí The Economist.