Chudobný človek, má sa za to, sa vyznačuje tým, že má menej
peňazí ako väčšina ľudí. Z podstaty veci sa zdá byť
jasné, že chudobný človek sa uskromňuje, takže v zozname
tovarov a služieb, ktoré si nekúpi, sa nachádzajú najprv
tie, ktoré nie sú jeho životnou nevyhnutnosťou. Tým
najchudobnejším ostávajú peniaze už len na základné výdavky.
Zdalo
by sa, že rozsiahly systém sociálnej podpory, ktorý zaviedli politici
za ostatné desaťročia, dostatočne uspokojil ich snahu predstierať
presvedčenie, že chudobu má riešiť vláda.
No chyba lávky. Niekto si sadol a začal dumať o podmnožinách,
takže vymyslel subkategóriu energetickej chudoby. Ako to už
býva, definícia je plná skvostov typu „ťažkosť alebo
neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky" alebo
„ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu
iné základné energetické služby". Čím sa meria primeranosť ceny
a čím ťažkosť, to sa nedozvieme, ale o to ani nejde, pretože význam
tejto definície spočíva práve v jej nejasnosti.
Bojovať proti energetickej chudobe je taký hlúpy nápad, že bolo
jasné, že si získa podporu európskych politikov. V smernici tak
vznikol koncept zraniteľných odberateľov elektriny. Definíciu
zraniteľnosti nehľadajte, v smernici nie je.
Vyplýva však z nej, že načim Slovensku prijať proti
zraniteľnosti nejaké opatrenia. Zhostil sa ich Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví v „Koncepcii na ochranu odberateľov
spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby".
Výsledkom nedávno predloženého dokumentu je však sklamanie, lebo
pri apetíte, akým úrad v ostatných rokoch likviduje zdravé
podnikanie na energetickom trhu, by sa dalo čakať, že opäť vytiahne
nejaké peniaze od zraniteľných odberateľov. Mal to byť návrh plný
dotácií, tarifných podpôr a sociálnych bonusov. Úrad však tentoraz
vystrieľal len slabšiu muníciu v nič neurčujúcej podpore šírenia
informácií a poradenstva, z ktorej možno vypadne len nejaká
drobná povinnosť, ktorú budú môcť splniť, pochopiteľne, iba
autorizovaní poradcovia.
Skutočná bomba je len jedna - ÚRSO navrhuje vytvoriť pozíciu
energetického ombudsmana. Zdá sa, že dni rozdávania trafík sa ešte
neskončili.
Nakoniec je tu to, čo regulačný úrad charakterizuje už niekoľko
rokov. Je to onen étos, ktorého formulovaním sa inštitúcia posúva
kamsi vyššie, až nad verejnú moc, ktorá musí bojovať o legitimitu
možnosti poskytovať morálne apely. Volení zástupcovia ľudu sa v nich
nevedia dohodnúť, ale úrad má jasno. Vie, čo je úlohou štátu. Preto
nechajme sa unášať na krídlach jeho posolstva: „Úlohou štátu je
realizácia takých opatrení, ktoré zabezpečia dôstojnú existenciu
obyvateľov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na odstránenie alebo
zníženie podielu energetickej chudoby na Slovensku."
Milí čitatelia, prajem vám pokojné sviatky a veľa zdaru v novom
roku 2014.
Radovan Kazda
vydavateľ
Text vyšiel v mesačníku Energo, 2013/12.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.