Dôvody zániku práva na podporu

V súčasnosti je pozornosť výrobcov elektriny upriamená predovšetkým na problematiku nemožnosti uplatnenia si zákonného nároku na podporu v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o OZE“) a splnenie oznamovacích povinností k 15. augustu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE.

Nemenej dôležité je však dbať na dodržiavanie ďalších povinností, ktorých nesplnenie Zákon o OZE sankcionuje dokonca oveľa prísnejšou sankciou než „nemožnosťou uplatnenia si práva na podporu“, a síce zánikom práva na podporu.¹

Kým pri nemožnosti uplatnenia si práva na podporu toto právo trvá, len ho nemožno v príslušnom roku kvalifikovane uplatniť, pri zániku práva na podporu dochádza k jeho definitívnej strate. Zánik práva na podporu znamená, že výrobca elektriny nepríde iba o právo na podporu formou doplatku a výkupu elektriny za cenu elektriny na straty na obdobie jedného roka, ale o úplnú stratu podpory², a to na celé obdobie, počas ktorého by za normálnych okolností mal príslušný výrobca elektriny na podporu právo.³

Podľa Zákona o OZE dôjde k zániku práva na podporu v prípade, ak bola výrobcovi elektriny počas 15-ročnej doby podpory dvakrát právoplatne uložená pokuta za:

a) zvýšenie celkového inštalovaného výkonu zariadenia výrobcu elektriny o viac ako päť percent,

b) zmenenú schému zapojenia zariadenia výrobcu elektriny,

c) zistené neúmerné množstvo elektriny, na ktoré sa vzťahuje doplatok, ktoré nie je úmerné použitému zariadeniu výrobcu elektriny a ktoré je dosiahnuté prídavnými zariadeniami,

d) závažné porušenie povinnosti.

V tomto článku by sme radi upriamili pozornosť na posledný uvedený prípad, kedy môže dôjsť k zániku práva na podporu, a síce na prípad, keď bola výrobcovi elektriny dvakrát uložená pokuta za závažné porušenie povinnosti.

Podľa Zákona o OZE sa za závažné porušenie povinnosti považuje porušenie povinnosti podľa Zákona o OZE alebo osobitných predpisov, za ktoré bola výrobcovi elektriny uložená pokuta minimálne vo výške 80 000 EUR.

Z uvedeného vyplýva, že tento dôvod zániku práva na podporu sa neodvíja od porušenia presne definovanej povinnosti, ale od výšky sankcie, ktorá bude za porušenie tej-ktorej povinnosti uložená⁴. Pokuta vo výške 80 000 EUR prichádza do úvahy v prípade porušenia viacerých povinností upravených Zákonom o OZE⁵, z ktorých dávame osobitne do pozornosti porušenie povinnosti:

i. vrátiť doplatok prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla príslušného kalendárneho roku podľa § 4 ods. 4 Zákona o OZE,

ii. predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Ministerstvu hospodárstva SR každoročne do 25. januára podľa § 4 ods. 5 písm. b) Zákona o OZE.

Za zmienku však stojí možnosť porušenia povinností upravených aj v iných, osobitných predpisoch. Ide o povinnosti upravené v Zákone o regulácii v sieťových odvetviach⁶ a Zákone o energetike⁷.

Uvedené predpisy upravujú viaceré povinnosti, za porušenie ktorých možno uložiť pokutu vo výške 80 000 EUR. V danej súvislosti možno dať do pozornosti napríklad úpravu Zákona o regulácii v sieťových odvetviach, podľa ktorého možno za nedodržanie cenovej regulácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví uložiť sankciu až do výšky 100 000 EUR.

Inštitút zániku práva na podporu má však na rozdiel od „nemožnosti uplatniť si právo na podporu“ jednu nespornú výhodu, a síce, že zániku práva na podporu musí bezpodmienečne predchádzať správne konanie (o uloženie peňažnej pokuty), v rámci ktorého sa bude mať výrobca elektriny možnosť právne brániť. Príslušné konania by navyše museli prebehnúť dvakrát, keďže k zániku práva na podporu v zmysle vyššie uvedeného môže dôjsť iba v prípade, ak bola pokuta uložená dvakrát.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.