Dotovať alebo nie, drahé slovenské uhlie? Názory strán prekvapujú

Dotácie na výrobu elektriny zo slovenského uhlia podporujú Ficovi sociálni demokrati a mimoparlamentní národniari. Kresťanskí demokrati a ostatná stredopravá opozícia by ich najradšej zrušila. Greenpeace tvrdí, že 90-miliónový dotačný biznis spôsobuje v regióne Hornej Nitry stovky predčasných úmrtí.

Zamestnanosť nepustí

Bez dotácie by Slovenské elektrárne drahé slovenské uhlie pravdepodobne nenakupovali. Spotrebitelia totiž zaplatia ročne na podporu slovenského baníctva vo faktúrach za elektrinu 90-miliónov eur. Aktuálne je tento mechanizmus nastavený do roku 2020, výhľadovo až do roku 2035.

Na radikálnu zmenu uhoľného status quo zatiaľ nenašla odvahu ani jedna vláda. Diskurz o podpore hornonitrianskeho baníckeho regiónu však médiá a politici aspoň platonicky otvárajú hlavne pred voľbami. A tie marcové sú za dverami.

V Smere sú presvedčení, že dotácia obhájená všeobecným hospodárskym záujmom opodstatnenie má. Najmä kvôli priamemu dopadu na tisíce zamestnancov v tradičných baníckych regiónoch akým je hornonitriansky.

Ako uviedla hovorkyňa Smeru-SD Ľubica Končalová, podporu ťažby uhlia v žiadnom prípade neplánujú zastaviť. Bezpečný a konkrétny energetický potenciál Slovenska chce z dôvodu zamestnanosti naďalej zachovať aj Slovenská národná strana.

Nedá sa svietiť

Stredopravé opozičné spektrum by v prípade úspechu v marcových voľbách dotovanou elektrinou z domáceho uhlia radšej nesvietilo.

Demokratickí kresťania z KDH tvrdia, že ťažba je neefektíva, dlhodobo neudržateľná. Okrem toho výroba energií z hnedého uhlia zaťažuje koncové ceny a významne ovplyvňuje aj celkové emisie oxidu uhličitého. Preto by mal štát stanoviť maximálne päťročné prechodné obdobie pre jej existujúcu podporu.

Podľa ich podpredsedu Hudackého by ťažobné spoločnosti počas tohoto obdobia mali pripraviť udržateľný model, ktorý by im umožnil v ťažbe buď efektívne pokračovať, alebo ťažbu hnedého uhlia postupne ukončiť.

Súvisiace odkazy:

-> „Eko“ Nemecko vyrába až 44 percent elektriny z uhlia | 25. 2. 2015
Hoci Európska únia už mnoho rokov bojuje proti produkcii skleníkových plynov, dominantným zdrojom elektriny v Nemecku zostáva naďalej uhlie, z ktorého krajina produkuje až 44 % elektrickej energie. To je dokonca viac ako pred piatimi rokmi.

-> BP vydala novú správu Energy Outlook 2035. Cena energií má dobré vyhliadky
Prinášame najpodstatnejšie závery z najnovšieho vydania "výhľadovky" BP vo vývoji energetiky do roku 2035, Energy Outlook 2015.

-> Čína sa uhlia nevzdá. USA by sa nemali tiež
V auguste minulého roku uverejnil portál amerického think-tanku PERC zaujímavý rozhovor s Frankom Wolakom, ktorý je profesorom ekonómie na Stanfordskej univerzite v USA, kde sa zameriava na energetiku a udržateľný rozvoj. V rozhovor o ťažbe bridlicového plynu v USA (ako vieme, medzitým sa i táto ťažba dostala do ekonomických problémov z dôvodu poklesu ceny ropy – pozn. aut.) vysvetľuje aspekty tohto „amerického“ prístupu v energetickej politike.

Ani podľa hovorcu strany Most-Híd Mateja Kováča nemá zmysel umelo udržiavať pracovné miesta v baníctve len preto, lebo sme na niečo zvyknutí.

Hore komínom?

Alternatívu k priamej podpore ťažby na Hornej Nitre si vedia predstaviť aj v Sieti. Ako uviedla hovorkyňa strany Karolína Ducká, generácii mladých ľudí, ktorých rodičia a starí rodičia pracovali či pracujú v baniach, chcú dať šancu na plnohodnotné uplatnenie v modernej ekonomike, najmä cez podporu inteligentného priemyslu a služieb s vysokou pridanou hodnotou.

Pragmatici z SaS hovoria doslova  o peniazoch vyhodených hore komínom, nesystémovej podpore baníctva a konzervovaní súčasného stavu. Peniaze na Hornonitriansku by sa mali podľa nich investovať radšej do diaľničného spojenia v regióne.

SKOK-an a Radičovej minister hospodárstva Juraj Miškov si myslí, že veľká časť uhoľných dotácií končí v súkromných vreckách a nie v baníckych rodinách. Rovnakú sumu je podľa neho potrebné  v kraji investovať do vytvorenia alternatívnych pracovných príležitostí.

Uhoľná budúcnosť

Aktivisti z Greenpeace sú ešte ostrejší. Koordinátor ich energetickej kampane Pavol Široký radí Ficovi, že pomoc Hornej Nitre by sa mala zamerať na podporu obnoviteľných zdrojov, úspor energie, ekologického poľnohospodárstva a nízkouhlíkových technológií, pretože v roku 2030 už nebude čo ťažiť. Aj v súčasnosti zabezpečuje domáce uhlie iba 5 až 8 percent spotreby elektriny v krajine.

Upozorňuje, že ak vládny Smer-SD hovorí o podpore uhlia ako o „sociálnej podpore“ a nevidí v Hornej Nitre inú ako uhoľnú budúcnosť, tak nepriamo naznačuje, že tento región žiadnu budúcnosť nemá.

Podľa Greenpeace dotujú občania 90-timi miliónmi eur biznis, ktorý spôsobuje okolo 300 predčasných úmrtí ročne, tisíce respiračných ochorení a zhoršuje budúcnosť hornonitrianskeho regiónu.

Za peniaze, ktoré sa na túto ťažbu a spaľovanie hnedého uhlia vynaložia, by podľa neho bolo možné vytvoriť 2-tisíc pracovných miest v obnoviteľných zdrojoch energie či v oblasti efektívneho využívania energie. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.