Čína sa uhlia nevzdá. USA by sa nemali tiež

V súčasnosti čelí Amerika zaujímavému energetickému fenoménu: je zaplavená obrovským množstvom zemného plynu, čo ma za dôsledok jeho mimoriadne nízku cenu.

Vďaka technologickému pokroku, ktorý umožnil v masívnom merítku zaviesť tzv. hydraulické štiepenie a horizontálne vŕtanie (treba poznamenať, že prvé horizontálne vrty sa realizovali už v 40. rokoch minulého storočia a tzv. „fracking“ je známy už tiež skoro 50 rokov – pozn. aut.), produkcia zemného plynu vzrástla vďaka novým technológiám v Spojených štátoch za posledných 10 rokov o 35 %.

Výsledkom je výrazný rozdiel v cenách plynu medzi Amerikou a Európou, či dokonca Áziou. Ceny za zemný plyn v Európe sú 2-3 krát vyššie ako v Amerike a v Ázií sú ceny skvapalneného plynu dokonca 3-4 krát vyššie ako v USA.

Boom ťažby a lacnej dostupnosti novej suroviny spôsobuje v americkej energetike odklon od spotreby uhlia a jeho nahradzovanie plynom, čo v konečnom dôsledku znamená pokles emisií do ovzdušia.

Okrem lokálnych vplyvov, ktoré sa najmarkantnejšie prejavujú na americkom kontinente, však má plynová revolúcia aj celosvetový efekt. „V dôsledku prebytku plynu okamžite poklesol dopyt po uhlí na americkom trhu. Ťažobné spoločnosti čelia kríze a pokúšajú sa preto vyviesť prebytky uhlia do zahraničia – najmä do Európy a Ázie,“ hovorí Wolak.

Americké uhlie a čínske emisie

Autor rozhovoru Shawn Regan pripomína, že niektoré ekologické skupiny v Amerike sa zásadne stavajú proti vývozu uhlia do zahraničia a dokonca aj proti samotnej ťažbe bridlicového plynu.

Kvôli obavám o svetovú zmenu klímy žiadajú ponechať uhlie v podzemí a zastaviť výstavbu nových terminálov na vývoz uhlia. Ich argumenty sa opierajú o víziu, že zablokovaním vývozu uhlia z Ameriky sa podarí udržať zásoby uhlia nedotknuté a tým vlastne dôjde aj k zníženiu celosvetových emisií uhlíka.

Ďalší aktivisti tvrdia, že nedostatok uhlia bude podporovať v Číne rozvoj čistejších zdrojov energie a tiež bude tlačiť na zvyšovanie energetickej účinnosti zariadení.

Podľa Wolaka však Čína v súčasnosti nemá prakticky žiadnu výrobu energie založenú na plynovom zdroji a len veľmi malý podiel jadrovej, vodnej a veternej energetiky. Viac ako 80 % elektriny vyrába v elektrárňach založených na uhlí.

„Za posledných desať rokov bolo každý rok inštalované v Číne okolo 60 GW kapacity nových elektrárni,“ konštatuje. (V júli 2012 činská vláda naplánovala výstavbu nových 363 uhoľných elektrárni s celkovou kapacitou 557 gigawatov, pričom celkový inštalovaný výkon mal byť 758 GW. Tieto nové prevádzky majú minimálnu technologickú životnosť 30 rokov, takže v dohľadnej dobe je ťažké predpokladať, že bude dopyt po uhlí v Číne klesať. Čína dnes spotrebuje polovicu svetovej ťažby uhlia. - pozn. aut.)

Vývoz uhlia prospieva životnému prostrediu

Vývoz uhlia z Ameriky by podľa Wolaka mohol mať okrem ekonomického prínosu pre Američanov aj pridaný environmentálny benefit. Súčasné nízke ceny uhlia aj plynu súvisia s prebytkom týchto surovín na trhu a keďže nie je reálny predpoklad, že by ťažba plynu v najbližšom období poklesla, jeho cena zrejme ostane ešte dlho dole. Naopak, nemožnosť uplatniť vyťažené uhlie na domácom trhu môže viesť k jeho masívnemu vývozu do zahraničia, kde zrejme bude po ňom veľký dopyt.

Teoreticky je možné vyvážať aj skvapalnený zemný plyn z Ameriky, ale ekonomické náklady na technologické zariadenia pre skvapalnenie a nové prístavne terminály sú oproti uhliu neporovnateľne vyššie.

Preto sa cesta vývozu prebytku uhlia z Ameriky javí oproti plynu oveľa reálnejšia. Logickým dôsledkom vývozu uhlia bude postupne pomalé zvyšovanie ceny uhlia na domácom trhu, čo nakoniec prinúti aj posledných prevádzkovateľov uhoľných elektrárni v Amerike, aby prešli na lacnejší plyn.

Najväčším zdrojom globálnych emisií skleníkových plynov na celom svete je celkové spotrebované množstvo uhlia. Počas posledných desať rokov bolo uhlie na svete najrýchlejšie rastúce fosílne palivo, pričom skoro absolútne k tomu rastu prispeli rozvojové krajiny.

Ak by sa aj Amerika rozhodla začať blokovať svoj vývoz svojho uhlia z nejakých ušľachtilých environmentálnych pohnútok, tak je tu stále ešte dostatok ďalších hráčov, ktorí tento dopyt uspokoja. „Austrália, Indonézia či Južná Afrika ťažia obrovské množstvo uhlia,“ objasňuje Wolak.

Podľa Wolaka je nereálne očakávať, že Čína opustí uhlie. „Táto krajina má jeden z najväčších inštalovaných výkonov veterných elektrárni. A vďaka moderným technológiám uhoľných elektrárni vybudovaným v posledných desiatich rokoch má aj jednu z najvyšších efektívnosti na svete. Je preto nereálne očakávať, že Čina sa jednoducho vzdá týchto zariadení,“ uzatvára Wolak.

Zdroj: Q&A with Frank Wolak on U.S. Coal Exports and Climate Change | PERC.org

---

Komentár. Kúzlo nechceného

K cieľu vedú niekedy rôzne cesty, nie vždy musí byt na začiatku smernica EP.

Napriek tomu, že Nemecko sa mohutne angažuje v boji proti klimatickým zmenám, naďalej sa významne podieľa na znečisťovaní ovzdušia práve v Európe (téme sme sa venovali v článku Európska „banda špinavcov“? - pozn. red.). Najmä tým, že reaguje na trhové ceny a preto v poslednom období uprednostňuje lacnejšie uhlie na úkor environmentálne prijateľnejších palív, ako je napríklad zemný plyn.

Ten v porovnaní s uhlím produkuje nepomerne menej CO2 na jednotku vyrobenej energie. Podľa údajov Global Carbon Project až 43 % emisií skleníkových plynov pochádza zo spaľovania uhlia, nasleduje ropa (33 %) a zemný plyn (18 %). Z neenergetických zdrojov je to potom výroba cementu (5,3 %) a taktiež lesné požiare a vypaľovanie lesov a krajiny (8 %).

O podivnej hierarchii vlád v preferovaní „ekologických“ riešení svedčí aj iný príklad. Pred niekoľkými rokmi viaceré krajiny, vrátane Slovenska, investovali do tzv. šrotovného. Cieľom bolo vymeniť starý vozový park obyvateľov za environmentálne šetrnejšie moderné automobily.

Podľa údajov MV SR bolo na Slovensku k 31.12.2014 celkom evidovaných cca 1 950 000 osobných vozidiel. Pri priemernom ročnom najazdení 30 000 km a maximálnych emisiách 147 g/km CO2 celá slovenská flotila osobných vozidiel vyprodukuje za rok cca 8,6 Mt, čo je menej ako 30 % z ročnej produkcie nemeckej uhoľnej elektrárne Niederaussem (29,98 Mt). Podobných starých elektrární je v „zelenom“ Nemecku viacero.

A tak plamenné reči bývalého eurokomisára pre životné prostredie o zavádzaní „green economy“ vyšumeli ako CO2 z otvorenej fľaše minerálky. Dokonca aj toľko proklamované ekonomické nástroje pre zelený rast (napr. emisné povolenky) sa akosi vôbec neprejavujú na európskom „zelenom nebi“.

Po masívnych fanfárach pri ich uvedení na trh v roku 2005 ešte v marci 2011 tvrdila Yvon Slingenbergová z Európske komisie, že „zavedenie obchodovania s emisnými povolenkami (EU-ETS) je výborný systém, ktorý napriek určitým byrokratickým procesom povedie k znižovaniu emisií skleníkových plynov.“

Po počiatočnom kurze 28 eur ich súčasná dlhodobá cenová agónia osciluje okolo hodnoty 4-6 EUR, čo je ale minimálne 4-násobne menej (min. 20 EUR) na to, aby mohli dosiahnuť nejaké zmysluplné účinky pri znižovaní emisií CO2.

Rozhovor s profesorom Wolakom poukazuje na iný prístup vlády v energetickej environmentálnej politike. Uvoľnenie ťažby bridlicového plynu má nesporné pozitívne vplyvy na blahobyt i životné prostredie obyvateľov v USA.

Jedná lastovička však ešte leto nerobí. Názory profesora ekonómie zo Stanfordskej univerzity ešte nemusia byť presným návodom svetového vývinu v energetike. Napriek tomu je dobré o nich vedieť a trochu premýšľať. Menovaním za člena Európskej komisie ešte nikto patent na rozum nedostal, aj keď sa poniektorí politici takto správajú. Je dobré poznať aj iné názory a fakty.

Napríklad údaje z Global Carbon Project databázy, ktoré poukazujú na to, že v rokoch 2005-2012 t.j. od zavedenie EU-ETS klesli regionálne emisie CO2 v krajinách EU28 z 4 044 na 3 555 Mt CO2. V tom istom období, teda rokoch 2005 až 2012 klesli emisie CO2 v USA z 5 822 na 5 099 MtCO2. Summa summarum to predstavuje pre oba regióny rovnaký pokles o 12 %.

Ideológovia a aktivisti sa môžu hádať, ktorá cesta bola lepšia. Ale jeden fakt je zrejmý: konečný spotrebiteľ zaplatí v Európe za zemný plyn 3 x viac ako Američan.

Ing. Marek Hrabčák

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.