Európska „banda špinavcov“?

Keď v roku 1967 natočil Robert Aldrich populárny vojnový triler The Dirty Dozen, nemohol tušiť, že o 47 rokov si jeho názov požičajú pre svoju správu aj ochrancovia klímy v Európe. V júli 2014 totiž koalícia environmentálnych skupín WWF, EEB, CAN a HEAL publikovala svoju výročnú správu „Európska špinavá tridsiatka“, v ktorej poukazuje na paradoxnú situáciu v Európe: ako rozmach uhoľných elektrární a ich emisie CO₂ podkopávajú klimatické snahy EK.

Aj napriek rýchlemu nárastu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a celkovému zníženiu emisií skleníkových plynov v EÚ, emisie CO₂ z uhoľných elektrární v krajinách EÚ28 v poslednom čase mimoriadne vzrástli. Mnoho z uhoľných elektrární v EÚ teraz beží na plný výkon a vyrába energiu vo svojej maximálnej dosiahnuteľnej kapacite. Správa obsahuje rebríček 30 najväčších uhoľných elektrární z hľadiska produkcie emisií do ovzdušia.

Ako konštatuje Jenny Banks, klimatický špecialista WWF-UK: „Naši politickí predstavitelia sa na medzinárodnej úrovni s veľkou ochotou angažujú v boji proti klimatickým zmenám, ale doma preto nerobia doslova nič. Dokonca ako vidno z našej správy, jedno kážu, ale iné robia.“ Podľa tejto správy je až 18 z 30 najväčších uhoľných elektrární práve v Nemecku a Veľkej Británii. Nemecko zároveň suverénne vedie rebríček európskych krajín v spotrebe uhlia na výrobu elektrickej energie, nasledované Poľskom a Britániou. Podľa tejto správy je najviac znečisťujúcou uhoľnou elektrárňou v Európe poľský Belchatov s výkonom 5298 MWe a ročnou produkciou 37,18 MT CO₂ v roku 2013. Druhé až piate, siedme a desiate miesto tohto rebríčka znečisťovateľov obsadili uhoľné elektrárne z Nemecka, šiesta v poradí je potom britská elektráreň Drax s výkonom 3 300 MWe, ročnou produkciou 30,21 MT CO₂ v roku 2013.

Tabuľka: Rebríček 30 najväčších uhoľných elektrární v EÚ podľa emisií CO₂

Správa kladie vinu za tento rastúci trend spotreby uhlia pri výrobe elektrickej energie v EÚ práve kombinácii ekonomických faktorov: nízkej cene uhlia a debaklu obchodovania s emisnými povolenkami. Tento vývoj stavia EÚ do vážneho nebezpečenstva, že nebude schopná znižovať svoje emisie z uhlia dostatočne rýchlo a podľa svojich klimatických záväzkov.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu podiel uhlia na výrobe elektrickej energie v EÚ do roku 2035 musí byť nižší ako 4 %, ale v súčasnosti predstavuje až 25 %.

Správa dokonca konštatuje, že momentálne nastavené prísne emisné limity EÚ, ktoré majú obmedziť prevádzku starších elektrární, majú negatívny vplyv na úsilie o zmenu klímy. V istom smere sú totiž kontraproduktívne.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.