Je neférové, že dotácie pre OZE a náklady na zálohu znáša spotrebiteľ, tvrdí expert

Finálnu cenu silovej elektriny určuje najdrahší zdroj, ktorým v danom čase zabezpečuje pokrytie dopytu. Teda v súčasnosti plynové elektrárne. Čím vyššia je cena elektriny z plynu, tým vyššiu cenu inkasujú aj ostatné zdroje – uhoľné, atómové, vodné, či fotovoltické a veterné elektrárne.

Jedným z kritikov existujúceho nastavenia trhu s elektrinou je novozélandský energetik Bryan Leyland. “Existuje vážne riziko ešte vyšších cien a možno až výpadkov prúdu na severnej pologuli počas tejto zimy. Vzhľadom k tomu, že výsledkom sú neudržateľne vysoké ceny, je potrebné prehodnotenie štruktúry trhu,” nazdáva sa.

V článku sa dozviete:

• prečo je dopyt po elektrine neelastický,
• čo považuje energetik za neférové pri obnoviteľných zdrojoch energie,
• prečo podľa neho preferovanie premenlivých zdrojov vytláča zo siete stabilné zdroje a aké sú dôsledky,
• aké riešenie má priniesť udržateľné ceny elektriny a ktoré elektrárne by boli viac a ktoré menej preferované.

Dotácie a záložné zdroje platí spotrebiteľ

Cena elektriny má podľa neho iba malý vplyv na dopyt a hodnota pre spotrebiteľa je vraj vyššia než táto cena. Porovnáva jednotlivé zdroje z hľadiska ich vlastností a nákladov.

Pre atómové elektrárne je charakteristická dlhá životnosť, vysoké investičné, no nízke prevádzkové náklady pri predpovedateľnom objeme produkcie. Plynové elektrárne sa vyznačujú nízkymi kapitálovými nákladmi a vysokými palivovými vstupmi.

“Veterné a solárne elektrárne sú štedro dotované a sú nízkonákladové v mieste zdroja. Ale znamenajú vysoké náklady pre celú elektrickú sieť, ktorá potrebuje záložné zdroje. Náklady na dotácie a zálohu platí spotrebiteľ. To nie je férové,” píše Leyland.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.