Efleet konferencia elektromobily
VSE
Belimo 2

Zhoríme s Trumpom v klimatickom pekle? (Komentár)

Rozlišujme medzi tým, čo navrhujú populisti, a tým, čo by malo byť konzervatívnou agendou.

Radovan Kazda

Nemecký web verejnoprávneho rozhlasu Deutschlandfunk porovnáva volebné programy politických strán pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia koncom februára. V polovici januára sa venoval aj kapitole energetiky a klímy.

Z ich porovnania vyplýva, že radikálne riešenia v boji proti zmene klímy presadzujú podľa očakávania predovšetkým zelení a blízko k nim majú s prísnymi opatreniami aj sociálni demokrati.

Prekvapením však nie je ani to, že konzervatívci sú len o niečo umiernenejší. Súhlasia napríklad s nákladnými politikami obchodovania s emisnými kvótami a podpory skladovania oxidu uhličitého. Neprekvapuje, žiaľ, ani to, že najrezervovanejší postoj k opatreniam voči zmene klímy majú antisystémoví radikáli, populisti z AfD. Tí však chcú pre zmenu presadiť masívnu podporu verejnej dopravy.

V Európe sa politický stred, pravicovejší stred, ako aj veľká časť konzervatívcov posunuli v téme boja proti zmene klímy k tým, ktorí považujú predpokladané budúce benefity zo súčasných klimatických investícií za oveľa dôležitejšie, než súčasné straty z nich.

Ten posun je jedným z viacerých dôvodov, prečo dnes v spoločnostiach silnejú populisti, antisystémoví radikáli. Našli totiž dôležitú tému ležať opustenú na zemi. Zdvihli ju a po svojom ju demagogicky zneužívajú - v podobe, ktorú na Slovensku poznáme aj ako fúkanie cigaretového dymu na kvetinu v podaní poslanca Huliaka, ktorý tým „dokazuje", že skleníkové plyny sú neškodné.

Medzitým sa dôsledne chopili príležitosti aj bojovníci za radikálne riešenia v boji proti zmene klímy: k tomu, aby mohli svoje politiky zrozumiteľnejšie presadzovať, zaviedli slovník čudesných pojmov ako „klimatická kríza” a „klimatická núdza” a každého, kto vníma inú mieru dôležitosti investícií do budúcnosti v porovnaní so súčasnosťou, než takú, akú vnímajú oni, začali označovať ďalším sémantickým nezmyslom: ako „popierača klímy”.

Mnohí pravičiari a konzervatívci pod týmto tlakom kapitulovali a prestali namietať voči gigantickým klimatickým opatreniam, čo odhaľujú aj volebné programy v Nemecku.

Uplynulý týždeň sme sa venovali aj tomu, aké sa očakávajú zmeny v energetike Spojených štátov od nástupu administratívy staronového prezidenta Donalda Trumpa. Tiež tomu, čo mu v energetike odporúča významný konzervatívny think-tank The Heritage Foundation v dokumente s názvom Projekt 2050.

Na hodnotenie celej Trumpovej agendy v tomto volebnom období tu nie je priestor. Obavy z jeho populizmu, zahranično-politickej nezodpovednosti a sklonov k demolácii amerického systému bŕzd a protiváh sú dôvodné a veľmi vážne.

V energetike však zatiaľ prezentuje témy a kroky, ktoré sú republikánom desaťročia blízke a ktoré rozhodne nie sú od diabla.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Názor. Dopyt po maričoch elektriny rastie, je to aj dôsledok nerozvážnych politík

Názor. Dopyt po maričoch elektriny rastie, je to aj dôsledok nerozvážnych politík

Obnoviteľné zdroje často vytvárajú prebytky elektriny a tým škodia klíme, píše František Sztruhár.

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Ako chce Španielsko elektrifikovať ekonomiku? Základom majú byť lacné obnoviteľné zdroje

Kapacity solárnych a veterných parkov majú niekoľkonásobne vzrásť, čo umožní výrobu vodíka za konkurencieschopnú cenu.

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Názor. Sú slnečné a veterné elektrárne skutočne komplementárne? Dáta to nepotvrdzujú

Slnko v našej zemepisnej šírke má ročné využitie maximálne okolo 11%, vietor 26 %, píše Andrej Hanzel.

X
X
X
X