Dokáže sa Nemecko vyhnúť blackoutu pri spoliehaní sa na OZE?

Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2045 musí výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov a jej používanie v ďalších sektoroch ekonomiky v Nemecku stále výrazne expandovať. Okrem rastu fotovoltických, veterných elektrární a vypínaní konvenčných zdrojov, budú potrebné aj opatrenia na strane prevádzkovateľov sietí.

V článku sa ďalej dozviete:

• Akým výzvam čelia výrobcovia?
• Dokážu sa veterné regióny na severe krajiny prepojiť s juhom a západom, kde je potreba energie najväčšia?
• Budú Nemci po odpojení uhoľných a jadrových elektrární potrebovať nové plynové zdroje?
• Ako vidí riziko výpadku dodávok štát, prevádzkovatelia prenosových sietí, energetické odvetvie?

Nemecko sa zaviazalo do konca roku 2022 odstaviť posledných 8,1 GW atómových elektrární a do nasledujúceho roku ďalších 6,4 GW uhoľných zdrojov.

Napriek ubúdajúcim konvenčným kapacitám a takmer 45 % podielu OZE na spotrebe elektriny v Nemecku funguje energetický systém zatiaľ spoľahlivo.

Zástancovia zelenej energie tvrdia, že domáce fosílne zdroje krajina nebude potrebovať ani v budúcnosti. Pod jednou podmienkou. “Ak budeme brať vážne integráciu sietí v Európe a najmä prepojenia a distribúciu elektriny z obrovských kapacít v Severnom mori,” myslí si Andreas Jahn z Regulatory Assistance Project.

Vláda blackout nepripúšťa

Riziko tzv. “blackoutu” je vnímané ešte intenzívnejšie od začiatku roka, kedy sa prenosová sústava v Európe rozdelila na dve časti. Išlo vraj o jednu z najkritickejších situácií od posledného väčšieho výpadku dodávok elektriny v Európe v roku 2006. Na pokoji prevádzkovateľom prenosových sústav nemôže pridávať ani nedávny incident v najväčšej poľskej elektrárni, produkujúcej pätinu celkového objemu elektriny v krajine.

Nemecký dvor audítorov, ktorý dohliada na kroky vlády aj pri transformácii energetiky, nedávno vyjadril pochybnosti o monitorovaní a predikovaní bezpečnosti dodávok v budúcnosti zo strany ministerstva pre energetiku.

Kontrolóri upozornili na dôsledky odstavovania uhlia, jadra a zároveň zvyšovania produkcie vodíka, čo má “výrazný vplyv na bezpečnosť budúcich dodávok”. Tiež pripomenuli, že opatrenia na odstraňovanie "úzkych miest" v sústavách neboli dostatočné a ministerstvo vôbec nepočíta pri predikciách s tzv. “najhorším možným scenárom” a ani nešpecifikuje možné riešenia.

Vláda je však presvedčená, že bezpečnosť dodávok je zaistená aj do budúcnosti a jej analýzy zohľadňujú aj odstavovanie atómovej energie a uhoľných zdrojov.

Severo-južné prepojenie sa odkladá

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.