Čo bráni dekarbonizácii v našom regióne? Analytici našli 40 dôvodov

Poľský think-tank Warsaw Enterprise Institute vydal publikáciu, do ktorej tvorby zapojil sedem partnerov (think-tanky a právnická firma) z Poľska, Ukrajiny, Česka, Slovenska, Rumunska, Bulharska a Maďarska. Zo slovenskej strany na nej spolupracoval think-tank INESS.

Cieľom autorov bolo získať odborné poznatky o investičných prekážkach v energetickom sektore, ktoré vychádzajú z údajov a sú špecifické pre jednotlivé krajiny.

Motorom je konkurencia

Štúdia s názvom „Nakopnutie energetického sektora v strednej a východnej Európe“ zdôrazňuje, že konkurenčné trhy s elektrickou energiou sa dekarbonizujú o 66 % rýchlejšie ako nekonkurenčné trhy.

Údaje zo 155 krajín ukazujú, že hospodárska sloboda znižuje celkové emisie CO₂.

Napriek tomu je vývoj energetického trhu čoraz viac závislý od veľkých štátnych spoločností a monopolov, ktoré sú deformované dotáciami a reguláciami, ktoré zvyšujú prah vstupu na trh a náklady podnikania, konštatuje štúdia.

Ani región strednej a východnej Európy (SVE) nedokázal naplno využiť potenciál trhu. Výskumníci identifikovali štyridsať rôznych prekážok, ktoré bránia hospodárskej súťaži, zvyšujú náklady podnikov a odrádzajú súkromné investície, čím spomaľujú dekarbonizáciu v týchto krajinách.

Najslobodnejšie je Česko

Ekonomická sloboda sa v regióne SVE líši. „Najvyššie sa umiestnila Česká republika, ktorá má relatívne liberalizovaný trh, menej prekážok vstupu na trh a transparentnejšie predpisy. Aj tu však pretrvávajú významné prekážky,” uvádza vo svojom komentári k publikácii INESS.

Ako príklad uvádza projekt veternej farmy, ktorého dokončenie trvá kvôli byrokratickým prieťahom najmenej sedem rokov.

Rumunsko s miernymi prekážkami predstavuje vo všeobecnosti priaznivé investičné prostredie. Naopak, Maďarsko je najmenej ekonomicky slobodné, vyznačuje sa rozsiahlou vládnou kontrolou a častými legislatívnymi zmenami, čo vytvára nestabilné prostredie pre investorov.

Problematické je aj Slovensko.

„Bulharsko aj Slovensko čelia značným problémom vrátane vysokej byrokracie a regulačnej nestability, čo ďalej limituje súkromné investície,” tvrdí INESS.

V Poľsku je trh s energiou v skutočnosti znárodnený, pričom štátne spoločnosti vyrábajú približne 70 % energie v krajine, čo marginalizuje súkromné investície. Rozhodovacia právomoc vládnych úradníkov tiež blokuje súkromné investície do nových energetických kapacít, ako sú malé modulárne reaktory (SMR).

Rozvoj brzdí infraštruktúra

Spoločným problémom všetkých krajín strednej a východnej Európy je infraštruktúra. 

Na tento región pripadá len 13 % vnútornej prepojovacej kapacity EÚ napriek tomu, že tvorí 28,64 % obyvateľstva EÚ, 15 % jej HDP a 17 % jej dopytu po elektrickej energii.

„Slovensko je so svojimi vysokokapacitnými cezhraničnými prepojeniami v tomto hodnotení výnimkou, investície ale budú potrebné do infraštruktúry vo vnútri krajiny. Modernizácia sietí a zlepšenie prístupu k pozemkom a pripojeniam sú nevyhnutné na uľahčenie energetického prechodu,” uvádza INESS.

Klimatická politika obmedzuje súťaž

Štúdia kriticky skúma vplyv politík EÚ v oblasti klímy na hospodársku súťaž na trhoch s energiou v strednej a východnej Európe.

EÚ síce podporuje otvorenosť a integráciu trhu, ale zároveň umožňuje programy, ktoré v snahe znižovania emisií zasahujú do trhových rozhodnutí firiem, ako napríklad systém obchodovania s emisiami (ETS) a mechanizmus úpravy hraníc emisií oxidu uhličitého (CBAM).

Integrovať strednú a východnú Európu

Štúdia preto navrhuje „Pakt slobody“ medzi krajinami SVE, ktorého cieľom je, aby integrovali svoje hospodárske politiky v oblasti trhu s energiou. Stredná a východná Európa by sa tak stali jednotnou hospodárskou zónou.

„Tento rámec by harmonizoval právne predpisy a daňové riešenia, čím by sa podporil súdržný, vzájomne prepojený energetický ekosystém pre viac ako 110 miliónov ľudí a znížili by sa emisie CO₂.”

40 prekážok

Autori štúdie identifikovali štyridsať rôznych prekážok, ktoré bránia investíciám v energetickom sektore vybraných krajín SVE.

Najčastejšími prekážkami sú právna nestabilita, byrokracia, štátna kontrola, neistota režimu, obmedzenia príjmov, obmedzený prístup k sieti a obmedzený prístup k pozemkom a daniam.

Ako príklad uvádza štúdia Poľsko, kde prekážky citeľne brzdia investície do jadrovej energie alebo do rozvoja veterných elektrární. Dekarbonizácia sa výrazne oneskoruje vďaka intervenčnej politike podpory sektora fosílnych palív.

Sedem hlavných bariér

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.