V kríze je európske oceliarstvo aj dekarbonizácia. Nevyhýba sa ani Slovensku (TÉMA)

Oceliarsky priemysel sa nachádza v globálnej obchodnej vojne. OECD vo svojej výročnej správe o oceli z mája tohto roku konštatuje, že plánované rozšírenie kapacít, ktoré sa týka najmä Číny, môže v situácii, keď je zaznamenaný pomalý rast dopytu po oceli, viesť k prehĺbeniu globálnej nadmernej kapacity. Upozorňuje tiež na to, že hospodársku súťaž narúšajú subvencie najmä v Číne, ASEAN (združenie krajín Juhovýchodnej Ázie) a MENA (Blízky východ a severná Afrika). „Čínske subvencie (ako podiel na tržbách firiem) sú 10-krát vyššie ako v krajinách OECD,” uvádza OECD.

Hoci sa cena ocele už pozviechala z dna z jesene minulého roku, oceliari vnímajú tlak toho, že miera využitia výrobných kapacít, ako konštatuje OECD, bola v ostatných rokoch zvyčajne hlboko pod referenčnou hodnotou „zdravého využitia kapacít”, za ktorú sa považuje najmenej 80 %.

V článku sa dozviete:

• čo požadujú európski oceliari od Európskej komisie,
• aký návrh predstavila EK,
• ktoré dekarbonizačné projekty oceliari v EÚ pozastavili,
• čo sa deje s pôvodným zámerom výmeny pecí v košickej oceliarni,
• z čoho obvinil minister Taraba firmu U. S. Steel Košice,
• ako firma reagovala a čo uviedla k budúcnosti projektu.

Oceliari tlačia na Komisiu

Oceliari tvrdia, že sú na pokraji zrútenia, preto usporiadali začiatkom októbra mimoriadny samit. Združenie výrobcov EUROFER spolu s odborovou federáciou industriAll Europe na ňom vyzvali Európsku komisiu na prijatie opatrení. Nepožadujú však znížiť dane a regulácie, ale naopak: ochrániť regulovaný trh, vnútiť zelené investície odberateľom a preniesť náklady na spotrebiteľov.

Komisia predstavila návrh

Komisia následne 7. októbra predstavila plán, ktorý vchádza do riadneho legislatívneho procesu a má viesť k vydaniu finálneho nariadenia. Komisia v ňom navrhuje:

• obmedziť objem bezcolného dovozu na 18,3 milióna ton ročne (znížiť o 47 % v porovnaní s kvótami na oceľ na rok 2024),
• zdvojnásobiť úrovne cla mimo kvóty na 50 % (v porovnaní s 25 % v rámci ochranného opatrenia) 
• posilniť sledovateľnosť trhov s oceľou zavedením požiadavky na tavenie a nalievanie s cieľom zabrániť obchádzaniu.

Ani v tomto prípade teda nejde o zvýšenie konkurencieschopnosti európskych oceliarov, ale o zníženie tých zahraničných, odvetnou akciou v obchodnej vojne. Podľa Komisie by sa týmito opatreniami mala podporiť aj dekarbonizácia oceliarskeho priemyslu.

Problémy európskych oceliarov s alternatívou k uhlíku

Napätie na oceliarskom trhu dopadá aj na snahu producentov ocele o dekarbonizáciu.

V ostatných dvoch rokoch stopli viaceré európske oceliarne svoje zámery investovať do vodíka alebo elektriny, ktoré sa považujú za hlavné „zelené” alternatívy k uhlíkovej výrobe ocele. Dôvody uvádzali takmer totožné: zmena situácie na trhu.

Koncern ArcelorMittal Europe oznámil v júni tohto roku, že nebude pokračovať v plánoch na dekarbonizáciu svojich závodov na výrobu plochých ocelí v Brémach a Eisenhüttenstadte - z dôvodov „politického, energetického a trhového prostredia, ktoré sa nevyvíja správnym smerom”.

Koncern už vlani oznámil, že odkladá dekarbonizačné projekty vo svojich dvoch závodoch vo Francúzsku, na ktoré získal dotáciu od štátu 850 miliónov eur, na projekt výroby priamo redukovaného železa (DRI) a vodíka. Neistá zostáva aj investícia do elektrických pecí.

Vlani sme informovali o oceliarskej spoločnosti Thyssenkrupp, ktorá prehodnotila plány na výrobu zelenej ocele vo svojom závode v nemeckom Duisburgu, ako aj o odložení dekarbonizačného projektu spoločnosti British Steel.

Odklad projektu elektrickej pece oznámili aj Třinecké železárny, ktoré pôvodne avizovali, že ekologizačnú investíciu zrealizujú do roku 2028. Aktuálne uvažujú o roku 2030, avšak hovoria o nedostatku peňazí a verejnej podpory pre projekt.

Najnovším prírastkom k problémovým projektom je vlajková loď medzi start-upmi v oblasti ekologickej ocele, švédska Stegra, ktorá stavia závod na „zelenú oceľ” na severe krajiny. Firma čelí kríze financovania, keďže slabnú ambície Európy v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, a potrebuje zohnať 1,5 mld. eur. Správu priniesli včera The Financial Times.

Ambície poklesli aj v Košiciach

Dlhodobé problémy s nákladmi bezuhlíkových technológií doľahli aj na producenta ocele z Košíc. Spoločnosti U. S. Steel Košice vláda odklepla už v roku 2023 sumu 300 miliónov eur z plánu obnovy na projekt dekarbonizácie výroby ocele inštaláciou elektrických pecí. Ďalších 300 miliónov mali oceliari dostať z Modernizačného fondu. 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.